Pár myšlienok, o ktoré by som sa rád podelil
Mám 72 rokov a som ?lovekom, ktorý vo svojom zivote prezil rozli?né politické systémy. Jednou z najdôležitejších výhod sú?asnej demokratickej spolo?nosti rozhodne je právo slobodne vyjadri? svoj názor.
V ostatnych dnoch sa však stali dve ve?mi závažné udalosti, za ktoré zodpovednos? nesú dvaja mladí ?udia. Obaja sú výnimo?né nadaní študenti dvoch slovenský gymnázií. Obaja sa zú?astnili prestížnych európskych sú?aží, za ?o im obom bola udelená cena za vybojované si tretieho miesta v ?ažkej konkurencii iných mimoriadne nadaných súperov. ?i už to bol študent Omanik, alebo študent Samuel, obaja sa rozhodli zvidite?ni? sa aj iným spôsobom, než svojím intelektom. Prvý z dvojice, študent Simon Omanik, ako sa zdá z jeho statusov a statusov jeho obdivovate?ov, sú spolo?né zajedno v tom, ze mal plné právo odmietnu? prezidentom podanú ruku, pri?om jeho konanie je ospravedl?ova? touto floskulou „… nepodanim ruky, ticho a slušne vyjadril svoj ob?iansky a politický názor.“
Ja tu však vidím jeden ve?ký problém, ktorý obdivovatelia takéhoto aktu bu? nevidía, alebo ho jednoducho bagatelizuju. Ten problém spo?íva v neospravedlnite?nom pošliapani spolo?enského protokolu, zo strany mladého študenta. A teraz mi dovo?te, aby som podrobné rozobral, pre?o si to dovolím tvrdi?.
1. Prezident Slovenskej republiky je v prvom rade volená funkcia, a ?lovek, ktorý ju v tom, ?i onom volebnom období reprezentuje, bol do tejto funkcie zvolený zo slobodnej vôle vä?šiny národa.
2. Akt podania, resp. prijatia podanej ruky je preto základným prejavom úcty nie k osobe, ale k FUNKCII PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.
3. To ako sa zachoval študent Omanik, hrubo znevazilo nielen prezidentskú funkciu, ale zárove? aj 1.4 milióna Slovákov, ktorí pánovi prezidentovi odovzdali svoj hlas.
4. Samozrejme, že k tejto skupine treba pripo?íta? ešte ?alší milión oponentskych hlasov, ktorí si prezidentský status, na rozdiel od spolo?enský nezrelého ?loveka, držia v patricnej úcte.
5. Opä? sa tak dostávame k elementárnej slušnosti, ktora je pre schvalovatelov pocinu študenta Omanika ako aj pre neho samotneho, jemne povedané, prázdnym pojmom.
6. Osobne tohoto adolescentneho mladíka, vybaveného nadpriemerným talentom, neviním za tento jeho spolo?enský lapsus, pretože on je len ?istým produktom indokrinacie zo strany neoliberalnych médií, akymi sú napr. N-ko, SME-cko ?i Aktuality. Ale to už je iná kapitola. Každopádne môžem vyhlási?, že názory šírené týmito médiami sa v zna?nej miere podpísali na arogantne-narcistickom prejave tohoto mladého ?loveka.
Ke?že druhý z dvojice, študent Samuel je vážne podozrivý z umyselnej vraždy svojej spolužia?ky a zástupkyne gymnázia, ktoré navštevoval, je stále predmetom vyšetrovania O?TK, dovolím si len malý postreh, ktorý týchto dvoch mladých ?udí spája. Je to nielen patologické snaha po zvidite?nenie sa, kritický nedostatok empatie, ale ako som už spomenul kabinet a ukážka narcistickej arogancie, ktorá nemá ni? spolo?ného so zdravým sebavedomím.
S pozdravom Simon Simkovic
Zdroj telegram
