K drzému nepodaniu ruky prezidentovi SR oceneného gymnazistu s ukrajinskou stužkou
KRÁTKA ESEJ NA NESKORŠÍ VEČER
Keby som bol na mieste prezidenta…
Pamätám si, ako ma protislovenské médiá atakovali, keď som odmietol kritiku pubertálneho študenta Právnickej fakulty UK Bratislava voči jej dekanovi, výbornému odborníkovi na trestné právo. A dnes som atakovaný udalosťou, kedy nevycválaný pubertiak s ukrajinskou vlajkou na obleku nepodá ruku prezidentovi Slovenskej republiky.
Hlave štátu, ktorý svoj mandát získal v priamych voľbách a porazil s prehľadom najväčšieho prezliekača politických kabátov I. Korčoka. Protislovenské a protivládne médiá tlieskajú študentíkovi o stošesť. Jeho odmietavá ruka by vraj mala byť príkladom vzdoru….
Niekto tu potrebuje tri facky. Začal by som protištátnymi médiami. A potom skúsenosťou zo života. Keby som sa ako študent doma sťažoval na učiteľa, že ma vyťahal za vlasy, mama by mi vrazila ešte dve facky, lebo učiteľ mal vždy úctu a pravdu.
Sorosovské médiá rozkladajú štát v priamom prenose. Ktokoľvek, bez ohľadu na to, či niečo dosiahol, je dobrý, ak znevažuje štát a jeho predstaviteľov. Aj o tomto budú najbližšie voľby.
Nebudem mudrovať a poviem, čo by som urobil, keby mi môj minister školstva zorganizoval podobné podujatie a jeden z ocenených študentov by mi nepodal ruku ako jednému z troch najvyšších predstaviteľov štátu. Po prvé, spýtal by som sa ho, či mal detskú izbu.
Po druhé, čo ho naučili jeho rodičia. A po tretie, zobral by som mu ocenenie a poslal pred všetkými médiami tam kam patrí.
A na záver, by som sa ministrovi školstva poďakoval za spoluprácu.
Prezident urobil chybu, ak povedal, že študenta rešpektuje.
Tu nie je čo rešpektovať
~ R. Fico
Otázočka :
Prečo je Drucker stále ministrom školstva