V titulku dnešného komentára nie je preklep, mám skutočne na mysli vražbu a v množnom čísle vražby. Tento priliehavý, dnes žiaľ už menej známy termín, ma včera napadol pri počúvaní temer dvojhodinového Cintulovho záverečného prejavu na špecializovanom trestnom súde.
Expresívny výraz vražba, ktorý drvivá väčšina Slovákov v silne amerikanizovanej slovenčine nemusí už poznať, dodnes používajú najmä starší ľudia z centrálnej časti stredného Slovenska v oblasti Štiavnice, Kremnice, Handlovej a Banskej Bystrice. Bola by škoda nechať ten zaujímavý výraz našej materinskej reči zapadnúť prachom a celkom naň zabudnúť. Nájdete ho ešte našťastie aj v slovníku, hoci ako zastaralý výraz. V ľudovej reči výraz vražba označoval zlého, zákerného a nebezpečného človeka, ktorému sa bolo treba z diaľky vyhnúť. Vražbou sa zároveň označovalo aj zlovestné bosoráctvo a temné strigônstvo. Ten výraz mám nahratý aj na magnetofóne v rozprávaní starého štiavnického rezbára Fera ILčíka z roku 1967.
Áno, vražba, to je podľa mňa priliehavé označenie pre strapatého, histrionicky sebavedomého a zlovestne vrieskajúceho levického démona zla Cintulu, ktorý sa vlani rozhodol vyradiť demokraticky zvoleného premiéra Fica zo života spoločnosti. Síce nie urieknutím, zaklínaním, čarami a bosoráctvom, ale rovno celkom „nepoeticky“, a zároveň brutálne násilnícky, revolverom. Ako je možné, že taká „zrúda“ mohla vôbec legálne vlastniť strelnú zbraň, pýtam sa zodpovedných. Tento strigôň priamo z epicentra toxických útrob opozičného pekla nás chce v súdnej sieni a na chodbách bystrického súdu presvedčiť, že on to všetko myslel dobre. Hoci si to ešte stále vo svojej dutej hlave neuvedomuje, svojím teroristickým činom v Handlovej vystavil ten strieľajúci šialenec temer celú súčasnú nenávistnú opozíciu, spolu aj s jej aktivistickými médiami, jedným ťahom do trvalého politického ofsajdu. Nech by chceli po tomto všetkom ešte aspoň ako tak regulárne v politike skórovať a bodovať, už sa to nedá, lebo sám Cintula tomu urobil v Handlovej koniec. Im to tiež ešte nedošlo a snažia sa to všelijako prekrúcať, preonačovať a dávať tomu dokonca nejaký zmysel, ale rovnako ako on, aj oni – a je jedno či na pódiách námestí alebo v médiách – nie sú pre spoločnosť ničím iným ako tým, čo sa na strednom Slovensku v reči ľudu priliehavo označovalo ako vražby.
Zvláštne a pre mňa nepochopiteľné, že pri tom, ako na chodbách počas odchodu z budovy súdu triumfálne vykrikoval, že to všetko stálo za to a treba grófovi odkázať, že na horách už horia ohne, nik z prítomných, samozrejme mínus maskovaní príslušníci ZVJS, na neho rovnako hromovým hlasom nezreval aj s ozvenou, aby sa pratal do basy a už z nej nikdy nevyliezol! Byť tam, tak to na tom schodišti z plného hrdla urobím ….. a tú vražbu by som poslal tam, kam patrí. Lenže my sme samozrejme demokratická spoločnosť, a boh uchovaj, aby niekto na takého gaunera čo i len zvýšil hlas.
Odporná vražba!
Zdroj telegram
