„Cítim, že by som sa mal ospravedlni?, ale váham to poveda? nahlas. Obávam sa, že ak to urobím, mohlo by to by? použité ako krmivo pre ideologické boje alebo obvinenia z priazne vo?i Severu (K?DR),“ poznamenal I ?e-mjong.
Prezident reagoval na obvinenia, pod?a ktorých Jun nariadil armáde vypusti? nad Pchjongjang drony a rozšíri? propagandistické letáky v snahe vyprovokova? vojenskú reakciu. Takýto postup by posilnil exprezidentovo odôvodnenie vyhlásenia stanného práva pod zámienkou národnej núdze, píše AFP.
Juhokórejskí prokurátori v tejto súvislosti minulý mesiac vzniesli vo?i Jun Sok-jolovi nové obvinenia z napomáhania nepriate?ovi. Jun a ?alšie osoby sa pod?a vyhlásenia „spriahli s cie?om vytvori? podmienky, ktoré by umožnili vyhlásenie stanného práva, ?ím zvýšili hrozbu medzikórejskej ozbrojenej konfrontácie a poškodili verejné vojenské záujmy“.
Jun vyvolal v Južnej Kórei politickú krízu, ke? v decembri 2024 nakrátko vyhlásil stanné právo a do parlamentu poslal vojakov v snahe zabráni? poslancom, aby jeho rozhodnutie zrušili. Neuspel a v januári ho ako prvého prezidenta v krajine vzali do väzby.
Z funkcie ho odvolali v apríli a voli?i si po júnových vo?bách zvolili jeho nástupcu, ktorým sa stal I ?e-mjong. Juna na?alej súdia pre obvinenia zo vzbury a ?alších porušení zákona v súvislosti s vyhlásením stanného práva.
Severná a Južná Kórea sú technicky stále vo vojnovom stave, ke?že kórejská vojna z rokov 1950 – 1953 sa skon?ila prímerím, nie mierovou zmluvou.
Zdroj feed teraz.sk
