Prezidentovo vyjadrenie nasledovalo deň po tom, ako v Južnej Kórei nadobudol účinnosť Haagsky dohovor o medzištátnych osvojeniach. Dokument začal platiť v máji 1995, Soul ho podpísal v roku 2013, ratifikoval ho však až teraz.
Dohovor prijalo doteraz vyše 100 krajín sveta vrátane Austrálie, Číny a Spojených štátov s cieľom, že medzištátne adopcie budú prebiehať v najlepšom záujme dieťaťa a zabráni sa únosom, predaju či obchodovaniu s deťmi.
I Če-mjong vo svojom príspevku na sociálnych sieťach prisľúbil, že juhokórejská vláda bude chrániť práva adoptovaných detí. Vyzval príslušné rezorty, aby lepšie koordinovali svoju činnosť, zaviedli systém adopcií postavený na ochrane ľudských práv a pripravili nové podporné opatrenia pre Kórejčanov, ktorí sa budú chcieť spojiť so svojimi biologickými rodinami.
Južná Kórea bola v minulosti známa ako jedna z krajín s najväčším počtom detí adoptovaných do zahraničia. Prezident vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti Facebook uviedol, že od vypuknutia kórejskej vojny v roku 1950 bolo do cudziny adoptovaných vyše 170.000 detí a táto prax pokračovala aj v posledných rokoch.
„Niektoré deti našli domov v láskavých rodinách, no iné zažili bolestný život pre zanedbanie či spoluvinu adopčných agentúr,“ dodal prezident. „Ťaží ma vedomie o úzkosti, bolesti a zmätku, ktoré mnohé kórejské deti prežívali v cudzine, keď boli príliš malé na to, aby poznali vlastný jazyk,“ uviedol prezident.
Jeho slová nadviazali na výsledky vyšetrovania Komisie pre pravdu a zmierenie, ktoré boli zverejnené v marci 2025. V 56 prípadoch z preverovaných 367 sa preukázalo zlyhanie vládnych agentúr, napr. vo forme nedodržania zákonných postupov, falšovania záznamov alebo vykazovania nezvestných detí ako sirôt.
Zdroj feed teraz.sk
