Narodil 8. februára 1944 v dnešnej rumunskej obci Ilva Mare. V tom ?ase patrila Ma?arsku a volala sa Nagyilba. Rodina sa v transylvánskej dedine ocitla dva mesiace pred narodením budúceho populárneho brankára z pracovných dôvodov, jeho otec bol železni?iar. Úspešnú futbalovú kariéru odštartoval ako 14-ro?ný v bratislavskej Dimitrovke. V roku 1961 prišiel na Tehelné pole.
„Pri rekapitulácii mojich športových úspechov existuje hierarchia tých najvydarenejších a najkrajších spomienok. Za?al som ako 18-ro?ný na ME 19-ro?ných v Rumunsku v roku 1960. Získali sme 3. miesto a ve?mi si to vážim do dnešného d?a. Mám krásne spomienky na tých, s ktorými sme tento úspech dosiahli. V podstate to bola ve?ká vä?šina hrá?ov, s ktorými sme putovali potom ?alej reprezentáciou nieko?ko rokov. Je to prvá, ve?mi krásna spomienka,“ vyznal sa pre TASR Vencel starší.
Spomína aj na prvé reprezenta?né štarty v A-tíme v rokoch 1965, 1966, ?i na zápas v Brazílii v roku 1966 na Maracane pred 120.000 divákmi proti Pelému s výsledkom 2:2. „Bol to vynikajúci zápas. Bol som ve?mi spokojný a aj tréneri boli spokojní. Samozrejme, vidie? to prostredie a hra? proti takým velikánom ako bol Pelé, Zito, Vava a Gilmar – to je opä? jedna z tých ve?kých vecí, ktorá je nezabudnute?ná,“ zdôraznil jubilant.
Svoj zrejme najslávnejší zápas odchytal Vencel starší 21. mája 1969, ke? Slovan na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji zdolal slávnu FC Barcelonu 3:2 a získal PVP. „?o sa týka ví?azstva v PVP nad Barcelonou, je to ur?ite môj najvä?ší osobný úspech. Odchytal som všetky zápasy. Cítim do dnešného d?a, že som bol ve?kou oporou mužstva, ktoré dosiahlo tento krásny výsledok. A bez ostatných by som to nebol mohol nikdy poveda?,“ zdôraznil pre TASR.
V drese Slovana Bratislava strávil 15 rokov a odchytal 321 zápasov. Dlhé roky bol neohrozenou brankárskou jednotkou belasých. Aj v?aka nemu sa Slovan stal trikrát (1970, 1974, 1975) majstrom ?eskoslovenska.
V ?eskoslovenskej reprezentácii si Vencel starší dres obliekal prakticky celú kariéru, dvanás? rokov. Po celý ?as tvoril nerozlu?nú brankársku dvojicu s ?echom Ivom Viktorom. Prvé zápasy na najvyššej svetovej úrovni odchytal na MS v Mexiku v roku 1970, z ?oho sa ako prezradil, doteraz teší. „To je tiež jedna z takých vecí, na ktoré ?lovek nemôže zabudnú?. Aj v tej kvalifikácii som mal ?ažké zápasy, ale samotné MS sú predsa len vrcholom možno snaženia sa všetkých futbalistov, ktorí sa dostanú do kategórie, ktorá proti sebe súperí na takejto vysokej úrovni,“ objasnil Vencel starší.
O šes? rokov neskôr sa stal v Belehrade majstrom Európy. Pôsobenie v reprezentácii ukon?il kvalifika?ným zápasom o postup na MS 1978 proti Walesu. „Ke? si spomeniem na to, že ?eskoslovensko ako malá krajina dokázalo vyradi? velikánov v postupe až do finále v Belehrade, tak to sa zapísalo a ur?ite aj vtedy sme hovorili, že zapíše zlatými písmenami. Do dnešného d?a si myslím, že pre ?eskoslovenský futbal to bolo nie?o neskuto?ne výnimo?né,“ zdôraznil pre TASR.
Vencel starší si myslí, že jeho futbalová kariéra bola nielen úspešná, ale aj prospešná: „?udia v desiatkach tisícoch chodili ešte aj na ligové zápasy, nie to ešte na pohárové zápasy, ke? sme mali ve?kých súperov. Ur?ite aj teraz vidím a cítim podporu toho obrovského davu ?udí, ktorí v tom ?ase chodievali na futbal.“
Vo futbalových š?apajach Alexandra Vencela staršieho krá?ali aj jeho synovia. Starší syn Alexander Vencel mladší bol podobne ako jeho otec brankárskou jednotkou v Slovane Bratislava. Spolu tiež vydali knižnú publikáciu o tréningu moderného brankára. Publikácia sa po doplnení stala základom nového projektu FIFA pod názvom Goalkeeping. Otec a syn majú na konte aj populárne odborné knihy Brankár a Brankár 2. Pokra?ovate?om brankárskej tradície v rodine je aj vnuk Alexandra Vencela staršieho, ktorý sa volá tiež Alexander.
Legendárny brankár, ako sám povedal, od futbalu napriek vysokému veku „neodišiel“. „Chodím na každý ligový aj medzištátny zápas, ktorý sa odohrá u nás na štadióne. Z ?asu na ?as chodím pozera? dorast. Fandím našim reprezentantom. Od futbalu sa jednoducho nedá odís? a ani to nemám v úmysle,“ priznal Vencel starší.
Ako pre TASR prezradil, je ve?mi š?astný, ako Slovan vyjadril v?aku za roky strávené v belasom drese. Pri slávnostnom otváraní zrenovovaného Tehelného po?a mu symbolicky odovzdali k?ú?e, aby štadión otvoril. „To je taká pocta, na ktorú sa nedá zabudnú?. Je ozaj výrazom toho, že ?udia si ma ve?mi vážili a že som spravil všetko to, ?o bolo v mojich silách pre ?eskoslovenský, slovenský a slovanistický futbal,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
