Lídri spolu diskutovali aj o potrebe zníženia napätia na Blízkom východe a „nastolenia úplného pokoja, aby sa zabránilo (vzniku) regionálnej vojny“. Pod?a vyhlásenia Bieleho domu to zah??a aj snahy o uzavretie okamžitého prímeria a dohodu o prepustení rukojemníkov, ktorých militantné hnutie Hamas unieslo do Pásma Gazy vlani po?as útoku na Izrael.
Napätie na Blízkom východe, vyvolané takmer desa? mesiacov trvajúcou vojnou v Pásme Gazy, sa v posledných d?och vystup?ovalo po atentáte na Ismáíla Haníju, politického vodcu militantnej palestínskej skupiny Hamas, v Teheráne, ako aj následnom zabití najvyššieho vojenského velite?a libanonskej ozbrojenej skupiny Hizballáh Fuáda Šukra v Bejrúte.
Jordánsky krá? Bidena varoval, že „jednostranné izraelské opatrenia podkopávajú vyhliadky na mier a sú zamerané na historický a právny stav islamských a kres?anských svätých miest v Jeruzaleme, ?o môže podnieti? násilie v regióne“.
Sporná Chrámová hora v jeruzalemskom Starom meste, v priestore ktorej sa nachádza aj mešita al-Aksá, je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším miestom islamu. Spravuje ju Jordánsko. Židia tam smú prichádza? v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modli?, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou.
Izraelský krajne pravicový minister v júli vyhlásil, že Židia sa tam môžu modli?. Premiér Benjamin Netanjahu to korigoval s tým, že Izrael svoju politiku týkajúcu sa Jeruzalema nemení. Náznaky, že by mohlo dôjs? k obratu zo strany Izraela, totiž v minulosti viedli k násiliu, pripomína Reuters.
Zdroj feed teraz.sk
