Po?as jeho éry sprostredkovali Spojené štáty v roku 1978 dohody medzi Izraelom a Egyptom a o rok neskôr podpísali USA a Sovietsky zväz zmluvu SALT II, ktorá obmedzovala vývoj niektorých druhov rakiet s jadrovými hlavicami. Za výrazný podiel na mierovom riešení medzinárodných konfliktov získal v roku 2002 Nobelovu cenu mieru.
James (Jimmy) Earl Carter Jr. sa narodil 1. októbra 1924 v Plains v americkom štáte Georgia. Jeho otec bol farmár, úspešný obchodník a poslanec Georgie. Matka pracovala ako ošetrovate?ka v miestnej nemocnici. V roku 1946 ukon?il Námornú akadémiu v Annapolise a vstúpil do námorníctva. Po siedmich rokoch služby sa vrátil do rodnej obce Plains.
V roku 1962 vstúpil do politiky ako ?len Demokratickej strany. Postupne sa stal senátorom a v januári 1971 guvernérom Georgie. Zameral sa na ekológiu, zefektívnenie štátnej správy a odstra?ovanie rasových bariér.
Svoju prezidentskú kandidatúru oznámil v decembri 1974. Vo vo?bách 2. novembra 1976 tesne zví?azil nad republikánom Geraldom Fordom (50,1 % : 48 %). Funk?né obdobie Jimmyho Cartera v prezidentskom úrade trvalo od 20. januára 1977 do 20. januára 1981, ke? ho v Bielom dome vystriedal republikán Ronald Reagan.
Za najvä?šie Carterove úspechy v prezidentskom úrade na domácej politickej scéne sa považuje vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády. V jej rámci vzniklo ministerstvo energetiky a ministerstvo školstva. Presadil tiež silnejšiu legislatívu zameranú na ochranu životného prostredia.
V medzinárodnej politike boli jeho najvä?šími úspechmi uzatvorenie dohody o Panamskom prieplave (1977), podpísanie dohôd z Camp Davidu medzi Egyptom a Izraelom (1978), nadviazanie diplomatických stykov s ?ínou (1979) a pokra?ovanie rozhovorov o obmedzení strategických zbraní so Sovietskym zväzom SALT II (Strategic Arms Limitation Talks).
Zmluvu SALT II podpísal 18. júna 1979 vo Viedni s Carterom vtedajší najvyšší sovietsky predstavite? Leonid Brežnev. Po invázii Sovietskeho zväzu do Afganistanu v tom istom roku však americký Senát odmietol zmluvu SALT II ratifikova?.
Carter sa uchádzal o prezidentský úrad aj vo vo?bách 4. novembra 1980, avšak neúspešne. Porazil ho republikán Ronald Reagan pomerom hlasov 50,8 % : 41 %.
Po odchode z Bieleho domu založil Carter v roku 1982 spolo?ne s manželkou Rosalynn Carterovo centrum, ktoré sa už viac ako štyri desiatky rokov angažuje v podpore ?udských práv, pri riešení konfliktov, monitorovaní volieb, ako aj v zdravotníckej oblasti.
V marci 2019 sa stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách Spojených štátov. Dovtedajší „rekordér“ George H. W. Bush zomrel 30. novembra 2018 vo veku 94 rokov.
V posledných rokoch mal Jimmy Carter viacero zdravotných problémov. V roku 2015 mu diagnostikovali rakovinu mozgu i pe?ene a podrobil sa úspešnej operácii a rádioterapii. V máji 2019 spadol vo svojom dome v štáte Georgia a utrpel zlomeninu v oblasti bedrového k?bu. Nieko?ko týžd?ov predtým si doma pri páde poranil hlavu.
Carterovo centrum 18. februára 2023 oznámilo, že bývalý americký prezident prešiel do tzv. domácej hospicovej starostlivosti. Rozhodol sa tak po sérii krátkych pobytov v nemocnici, pretože chce „strávi? zvyšný ?as doma so svojou rodinou a namiesto ?alších lekárskych zásahov podstúpi? hospicovú (respektíve paliatívnu) starostlivos?“.
Odvtedy sa exprezident Carter objavoval na verejnosti ve?mi zriedkavo. D?a 28. novembra 2023 sa v kostole Glenn Memorial v Atlante zú?astnil na poslednej rozlú?ke so svojou zosnulou manželkou Rosalynn Carterovou. Bývalá prvá dáma USA zomrela 19. novembra 2023 vo veku 96 rokov a s Carterom tvorili manželský pár 77 rokov.
Zdroj: https://www.whitehouse.gov/about-the-white-house/presidents/james-carter https://www.cartercenter.org/about/experts/jimmy_carter.html
Zdroj feed teraz.sk
