Rôzne krátkodobé kúry na naštartovanie imunity považuje Jese?ák skôr za komer?né záležitosti. „Ak si niekto myslí, že ke? po?as roka absolvuje dvojtýždenný detox, naštarujte si imunitu, tak to ur?ite nie. O imunitu sa treba stara? dlhodobo a pravidelne,“ zdôraznil.
Jedným z dôležitých faktorov dobre fungujúceho imunitného systému je genetická predispozícia, na dobrú imunitu však pod?a Jese?áka vplýva aj prostredie.
Pozrite si diskusiu s Milošom Jese?ákom v televíznom formáte
„Platí to, že v akom prostredí žijeme, akým spôsobom žijeme, ako sa staráme o svoj organizmus, zásadne ovplyv?uje imunitný systém. Ak sme v kontinuálnom strese, nevyspíme sa dostato?ne, nehýbeme sa, nemáme racionálnu stravu s dostato?ným príjmom prirodzených vitamínov, minerálov, vlákniny, tak ani imunitný systém na to nebude správne reagova? a nebude dobre fungujúci,“ vysvetlil Jese?ák.
Ke? ?udia ochorejú, ?asto si pod?a neho automaticky myslia, že nemajú fungujúcu imunitu. „Vä?šinou to nie je pravda,“ konštatoval imunológ. U dospelých sa pod?a neho dve až štyri infekcie horných dýchacích ciest s ?ahkým priebehom do roka považujú za normálne a o?akávané. „Dôležité ale je, ako infekciu zvládneme. ?i ju zvládneme za pár dní a máme sa fajn, alebo zotavenie trvá ve?mi dlho,“ poznamenal.
?udia si vä?šinou pod imunitou predstavujú ochranu vo?i infekciám, no táto je pod?a Jese?áka len jednou z mnohých funkcií imunitného systému. Jeho hlavnou úlohou je udržiavanie rovnováhy v tele. „Základom je schopnos? rozlišova?, ?o je telu vlastné, ?o je moje, proti ?omu nebojujem, od cudzorodého, ?o je potenciálne ohrozujúce alebo škodlivé,“ uviedol. Ak táto rozhodovacia schopnos? imunitného systému zlyhá, vznikajú rôzne ochorenia imunitného systému.
Poruchy imunitného systému sa môžu pod?a Jese?áka ubera? dvomi smermi. V prípade nadmernej funkcie imunitného systému vznikajú alergické alebo autoimunitné ochorenia. Vtedy systém poškodzuje vlastné tkanivá. Patria sem napríklad aj reumatické ochorenia.
Vypo?ujte si rozhovor s Milošom Jese?ákom vo forme PODCASTU
Naopak, ke? imunitný systém nefunguje dostato?ne, je znížená niektorá jeho zložka, vznikajú poruchy imunity. Princíp starostlivosti o imunitu je pod?a neho u všetkých viac-menej rovnaký. Ale ak máme naozaj závažnú, ?i už získanú alebo vrodenú poruchu imunity, tak prevencia nesta?í a musí nastúpi? lie?ba. „Tam už používame aj lieky, protilátky, preventívne antibiotiká v závislosti od závažnosti tej poruchy imunity,“ konštatoval.
Pri niektorých ochoreniach môže na vytvorenie ochrannej imunity pomôc? o?kovanie. Napríklad pri chrípke. „Zloženie vakcíny zodpovedá tomu, aký vírus príde do populácie, a tým, že sa zao?kujeme proti chrípke, sme vo?i nej priamo chránení,“ spresnil.
V prípade potravinových alergií, napríklad pri lie?be na alergiu na arašidy, sa pravidelným podávaním arašidných alergénov v ur?itom ve?mi malom konštantnom množstve môže navodi? tolerancia. „Takto v podstate tvoríme ochranné protilátky, ktoré zabra?ujú alergickým reakciám,“ uzavrel imunológ a upozornil, že v tomto prípade ide o iný typ protilátok ako v prípade o?kovania.
Zdroj feed teraz.sk
