„Ideálne je, ak je skalné prostredie ?lenité, s dostatkom úkrytov pre hmyz, s trsmi skalnej vegetácie. Zvy?ajne ide o skalné prostredie, ktoré má i rôznu orientáciu na svetové strany, a tak prípadne poskytuje i závetrie,“ doplnil Noga.
Hlavným faktorom sú pod?a neho klimatické podmienky na zimovisku a dostupnos? potravy. Vo vysokohorskom prostredí, kde sú v zime silné mrazy a na skalách viac ?adu a snehu, nie sú pre zimovanie murárikov vhodné podmienky. V zime sa tak presúvajú nižšie a južnejšie. Stretnú? ich je možné výlu?ne na skalných stenách, zvy?ajne v ich vyšších partiách. Šplhanie im nerobí problémy, celý de? strávia prehliadaním rôznych štrbín a puklín, v ktorých h?adajú potravu, teda zimujúci hmyz.
„Murárik je teritoriálny druh, miesto hniezdenia i svoje zimovisko si bráni pred druhými, nezimujú teda spolo?ne,“ poznamenal Noga s tým, že je možné takmer vždy pozorova? výlu?ne jedného jedinca. Môže sa však sta?, že sa dá spozorova? dvojica, ktorá si práve „vyjas?uje hranice“ medzi dvoma teritóriami.
Murárik je vä?ší ako vrabec, prirovna? sa dá k brhlíkovi. Je ve?mi kontrastne sfarbený. Pri šplhaní pravidelne roz?ahuje krídla a ukazuje pestré ?erveno-?ierno-biele sfarbenie.
Z okolia Bratislavy sa vytratí v marci, ve?mi vzácne sa dajú vidie? muráriky i neskôr, ale letné, teda hniezdne obdobie, už trávia vo vysokých horách. Na Slovensku sa s ním dá ve?mi vzácne stretnú? v Malej a vo Ve?kej Fatre, na Cho?i, v Tatrách, ale aj v rozsiahlych krasových oblastiach, ako sú Strážovské vrchy, Muránska planina ?i Slovenský kras. Na celom Slovensku hniezdi len 15 – 30 párov, patrí teda medzi naše najvzácnejšie hniezdiace druhy.
Zdroj feed teraz.sk
