„Ideálne je, ak je skalné prostredie členité, s dostatkom úkrytov pre hmyz, s trsmi skalnej vegetácie. Zvyčajne ide o skalné prostredie, ktoré má i rôznu orientáciu na svetové strany, a tak prípadne poskytuje i závetrie,“ doplnil Noga.
Hlavným faktorom sú podľa neho klimatické podmienky na zimovisku a dostupnosť potravy. Vo vysokohorskom prostredí, kde sú v zime silné mrazy a na skalách viac ľadu a snehu, nie sú pre zimovanie murárikov vhodné podmienky. V zime sa tak presúvajú nižšie a južnejšie. Stretnúť ich je možné výlučne na skalných stenách, zvyčajne v ich vyšších partiách. Šplhanie im nerobí problémy, celý deň strávia prehliadaním rôznych štrbín a puklín, v ktorých hľadajú potravu, teda zimujúci hmyz.
„Murárik je teritoriálny druh, miesto hniezdenia i svoje zimovisko si bráni pred druhými, nezimujú teda spoločne,“ poznamenal Noga s tým, že je možné takmer vždy pozorovať výlučne jedného jedinca. Môže sa však stať, že sa dá spozorovať dvojica, ktorá si práve „vyjasňuje hranice“ medzi dvoma teritóriami.
Murárik je väčší ako vrabec, prirovnať sa dá k brhlíkovi. Je veľmi kontrastne sfarbený. Pri šplhaní pravidelne rozťahuje krídla a ukazuje pestré červeno-čierno-biele sfarbenie.
Z okolia Bratislavy sa vytratí v marci, veľmi vzácne sa dajú vidieť muráriky i neskôr, ale letné, teda hniezdne obdobie, už trávia vo vysokých horách. Na Slovensku sa s ním dá veľmi vzácne stretnúť v Malej a vo Veľkej Fatre, na Choči, v Tatrách, ale aj v rozsiahlych krasových oblastiach, ako sú Strážovské vrchy, Muránska planina či Slovenský kras. Na celom Slovensku hniezdi len 15 – 30 párov, patrí teda medzi naše najvzácnejšie hniezdiace druhy.
Zdroj feed teraz.sk
