Jednostranné clá v rámci politiky „Amerika na prvom mieste“ vážne porušujú zásady WTO

Tieto jednostranné colné politiky znamenajú prudkú eskaláciu amerického protekcionizmu a unilateralizmu, ?o má negatívny vplyv na stabilitu automobilových dodávate?ských a výrobných re?azcov. Narušili tiež globálne usporiadanie automobilového priemyslu a vytvorili nové prekážky pre sektor nových energetických vozidiel po?as jeho kritického vývojového obdobia.

Americké clá pod?a § 232 na dovážané automobily a autosú?iastky predstavujú zneužitie koncepcie národnej bezpe?nosti, porušujú princíp WTO o nediskriminácii medzi ?lenmi a predstavujú o?ividné ignorovanie multilaterálnych obchodných pravidiel a medzinárodného právneho štátu.

Vo svojom jadre tieto opatrenia odrážajú unilateralizmus, protekcionizmus a ekonomický nátlak. O?akáva sa, že colná politika USA utlmí investície, spôsobí narušenie dodávate?ského re?azca a zvýši tlak na znižovanie globálnej ekonomiky.

Americká vláda presadzovala svoje národné záujmy na maximum taktikou extrémneho tlaku. Bez oh?adu na zásadu najvyšších výhod WTO, USA zdôraznili svoj osobitný vz?ah so Spojeným krá?ovstvom a stanovili clá na dovoz automobilov do Spojeného krá?ovstva na úrovni 10 percent s ro?nou kvótou 100 000 vozidiel.

USA prostredníctvom tlaku dosiahli rámcové dohody s hlavnými regiónmi vyrábajúcimi vozidlá, ako sú Japonsko, Južná Kórea a EÚ. V rámci týchto opatrení – vyžadujúcich vä?ší prístup na trh pre americký tovar, nulové clá na ur?ité produkty a rozšírené investície – Washington súhlasil so zavedením 15-percentného cla na dovoz automobilov. Tieto kroky vyvolali silnú domácu opozíciu v postihnutých ekonomikách a doteraz bola dohoda oficiálne implementovaná iba s Japonskom.

USA nútia ostatné krajiny, aby vyvíjali tlak na ?ínu. Po?as rokovaní s Vietnamom Washington najskôr zaviedol 40-percentnú da? za prekládku a zaviedol prísnejšie obmedzenia na produkty obsahujúce ?ínske komponenty. Za takýmito krokmi sa vo ve?kej miere skrýva tie? amerického nátlaku, ktorý ešte viac prispeje k fragmentácii pravidiel globálneho obchodu.

Politika USA vniesla do vysoko globalizovaného automobilového priemyslu zna?nú neistotu. Americký automobilový sektor sa vo ve?kej miere spolieha na dovážané komponenty a zvýšenie ciel zvýšilo náklady v dodávate?skom re?azci, ?ím sa automobilky dostali pod tlak rastúcich nákladov a nestability.

Politická neistota narúša aj dlhodobé investi?né plánovanie, ke?že geopolitické napätie a obchodné konflikty podmienené tarifami podkopávajú stabilitu, na ktorú sa výrobcovia tradi?ne spoliehali, a nútia meškanie v rozhodnutiach o investíciách, vývoji a výrobe. Aby sa automobilky vyrovnali s vplyvom ciel, sú nútené upravi? svoje globálne stratégie prostredníctvom krátkodobých opatrení, ako je pozastavenie dodávok, zvýšenie cien vozidiel v USA alebo zníženie nákladov.

Odraz amerických ciel na vlastný automobilový priemysel je výrazný. Spotrebitelia ?elia vyšším nákladom, pri?om sa o?akáva, že ceny najlacnejších amerických áut vzrastú o 2 500 až 5 000 USD a niektoré dovážané vozidlá sa môžu zvýši? o viac ako 20 000 USD, uviedla CNN v apríli s odvolaním sa na údaje americkej poradenskej spolo?nosti Anderson Economic Group.

Ne?ažili z toho ani domáci výrobcovia automobilov v USA: Ford za?iatkom tohto roka uviedol, že spolo?nos? už zaplatila dodato?ných 800 miliónov dolárov na clá za tri mesiace kon?iace v júni a o?akáva, že clá ju budú tento rok stá? približne 2 miliardy dolárov, napriek tomu, že pod?a správ z médií vyrába vä?šinu svojich áut v Amerike.

Obchodná protekcionistická politika americkej vlády, realizovaná pod hlavi?kou „Amerika na prvom mieste“, mala rozsiahly vplyv na globálny automobilový priemysel. Uvalením vysokých ciel a jednostranných pravidiel tieto politiky spochyb?ujú multilaterálny obchodný systém zameraný na WTO, ?ím vytvárajú zna?nú neistotu v globálnych dodávate?ských re?azcoch automobilov a nútia spolo?nosti prispôsobi? svoje stratégie.

Skúsenosti ukazujú, že obchodné vojny a colné konflikty neprinášajú ví?azov a protekcionizmus neponúka žiadnu schodnú cestu vpred. V dnešnej ére hlbokej globalizácie zostáva dodržiavanie multilateralizmu a presadzovanie vzájomne výhodnej spolupráce prístupom, ktorý je najlepšie v súlade so spolo?nými záujmami všetkých krajín.