Rodák z Prahy má nálepku najlepšieho československého mužského tenistu 60. a 70. rokov 20. storočia, už v mládežníckom veku vynikal medzi svojimi rovesníkmi a vo svojej zbierke má viacero národných titulov v dvojhre, štvorhre a v zmiešanej štvorhre. S reprezentačnou kariérou odštartoval v roku 1966, keď nastúpil vo farbách Československa proti Rakúsku. V Davisovom pohári je Kodeš českým rekordérom nielen v počte celkovo odohraných stretnutí (94), ale aj v samotnej bilancii 60 výhier a 34 prehier. V roku 1975 ešte nezískal proti Švédsku túto trofej, ale o päť rokov neskôr to v Prahe proti Taliansku vyšlo. Po konci hráčskej kariéry bol nehrajúcim kapitánom tímu.
Takmer 12 rokov bol Kodeš československou jednotkou v rebríčkoch ATP, v 70. rokoch vletel na okruh ako kométa. Hneď na úvod tejto dekády získal dvakrát Roland Garros (1970, 1971). Na ďalší grandslamový turnaj si musel počkať do roku 1973, keď sa mu podarilo ovládnuť Wimbledon. Toto podujatie poznačil výrazný bojkot zo strany hráčov v reakcii na vyradenie Juhoslovana Niku Piliča. Krok od rozšírenia zbierky na turnajoch tzv. „veľkej štvorky“ bol na US Open, kde si v rokoch 1971 a 1973 zahral finále. Zo štvorhry bol najlepšie ku Grand Slamu v roku 1977, keď bol vo finále na Roland Garros. V rebríčku bol najvyššie na piatom mieste medzi singlistami, na 12. priečke v debli. S hráčskou kariérou skončil v roku 1983 s oficiálne 11 triumfami v dvojhre a 17 turnajovými víťazstvami vo štvorhre.
Kodeš sa stal v roku 1973 víťazom ankety Športovec roka, aj v roli funkcionára bol viditeľnou tvárou tenisu. Podieľal sa na rekonštrukcii areálu I. ČLTK Praha, v roku 1987 sa postaral o zaradenie turnaja Čedok Open do kalendára ATP Tour. V rámci Európy to bolo prvé podujatie v krajine východného bloku, na ktorom si hráči mohli zarobiť na odmenách v amerických dolároch. V roku 1990 sa stal členom Siene Slávy Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF).
Zdroj feed teraz.sk
