V úvode 80-tych rokov si NHL za?al podma?ova? Wayne Gretzky, no v roku 1984 prišiel na scénu jeho najvä?ší konkurent v pomyselnom súboji o najlepšieho hrá?a svojej éry. Mario Lemieux sa venoval hokeju rovnako ako jeho starší brat Alain, ktorý sa takisto dostal do NHL. Mládežnícku kariéru zakon?il ziskom 282 kanadských bodov (133-149) v 70 zápasoch juniorskej sú?aže QMJHL. Pred druhým hrá?om v celkovom poradí mal náskok 112 bodov.
O jednotke draftu pre rok 1984 nebolo pochýb a z najvyššieho miesta po ?om siahli dovtedy nevýrazní Pittsburgh Penguins, ktorí sa trápili športovo aj ekonomicky. V tomto klube napokon odohral celú kariéru. Lemieux okamžite zaujal aj v profilige a dal nádej fanúšikom aj organizácii Penguins. Na ?ade vynikal urastenou postavou (193 cm), no na rozdiel od vä?šiny podobne robustných hrá?ov mal elegantné koru?ovanie a mimoriadny cit pre prihrávku i zakon?enie.
V sledovanom debute proti Bostonu strelil gól už v prvom striedaní, ke? vzal puk jednému z najlepších obrancov histórie Rayovi Bourqueovi a úspešne zakon?il svoj únik. V nová?ikovskej sezóne napokon nazbieral 100 kanadských bodov (43+57) v 73 zápasoch a s 30-bodovým náskokom bol najproduktívnejší hrá? „tu?niakov“. Tí na?alej patrili do suterénu ligy, no postupne sa za?ali dvíha?.
Lemieux sa v roku 1985 predstavil aj na MS v Prahe, na ktorých zaujal aj vtedy 13-ro?ného Jaromíra Jágra, ktorý túžil sta? sa spoluhrá?om kanadskej hviezdy. „Supermario“ na?alej pokra?oval v kariérnom progrese, ?o sa prejavilo aj v jeho bodových sú?toch na konci sezón – 141, 107, 168, 199, 123. Na vytúžený Stanleyho pohár prvýkrát dosiahol v roku 1991, ke? už ako kapitán doviedol Pittsburgh k historickému triumfu.
Silný tím, do ktorého medzi?asom pribudli brankár Tom Barrasso, obrancovia Paul Coffey, Larry Murphy ?i úto?níci Joe Mullen, Bryan Trottier, Ron Francis i mladík Jaromír Jágr vtedy patril k špi?ke NHL a v roku 1992 obhájil Stanleyho pohár. Lemieux mal už v tom ?ase za sebou aj svoje prvé a napokon aj jediné ú?inkovanie na Kanadskom pohári.
V pamätnej finálovej sérii proti Sovietskemu zväzu, ktorá sa hrala na dva ví?azné zápasy, rozhodol o kanadskom triumfe gólom v 59. minúte rozhodujúceho tretieho zápasu (6:5). Ide o jeden z najikonickejších momentov kanadskej hokejovej histórie. Na jeho výnimo?nosti pridáva fakt, že Lemieux skóroval po asistencii práve Gretzkého. Zámorské médiá dlhodobo sledovali ich vz?ah, ktorý bol vždy plný rešpektu. Gretzky sa vo svojej autobiografii neskôr vyjadril, že práve Lemieuxov príchod do NHL ho donútil pracova? ešte tvrdšie a by? lepším hokejistom.
Pod?a viacerých odborníkov je Lemieux jediný hrá?, ktorý mohol ohrozi? Gretzkého bodové rekordy, no brzdili ho zdravotné problémy. Ve?mi symbolicky vyznieva fakt, že práve Lemieux sa najvýraznejšie priblížil méte 200 bodov za sezónu, ktorú Gretzky štyrikrát prekonal. Mariovi sa to však nepodarilo, hoci v sezóne 1988/1989 mu k nej chýbal jeden bod. Dlhodobo bojoval s problémami s chrbtom a jeho bývalí spoluhrá?i neskôr spomínali, že niekedy si nedokázal sám ani zaviaza? šnúrky na kor?uliach.
V roku 1993 mu diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín, konkrétne Hodgkinovu chorobu dnes známu ako Hodgkinov lymfóm. V tom ?ase bol na vrchole kariéry, ktorú však musel preruši? a absolvova? náro?nú lie?bu. Vynechal celú sezónu 1994/1995, no do ?alšej sa vrátil presne tak, ako ho fanúšikovia poznali. V de?, ke? skon?il s rádioterapiou, odohral zápas a strelil gól. Stal sa inšpiráciou pre mnohých športovcov a pacientov a rozhodol sa založi? nadáciu Mario Lemieux Foundation, ktorá podporuje výskum rakoviny a pomáha de?om s vážnymi ochoreniami.
Po návrate znovu žiaril a nasledujúcich ro?níkoch získal 161 a 122 bodov. Po sezóne 1996/1997 sa vo veku 31 rokov rozhodol ukon?i? kariéru. Do Hokejovej siene slávy v Toronte (HHOF) ho uviedli už v roku 1997, no po troch rokoch sa ne?akane rozhodol pre návrat.
Hlavnou hviezdou Pittsburghu bol v tom ?ase Jágr, ktorému sa však nedarilo dovies? klub k návratu na vrchol. Obnovenie spolupráce hiezdnych spoluhrá?ov pozdvihlo NHL a ?iasto?ne pomohlo aj Pittsburghu. Lemieux sa vrátil v roku 2000 a opä? potvrdil, že je mimoriadny hokejista. Bodoval už v prvom striedaní (asistencia Jágrovi) a v prvom zápase po návrate proti Torontu sa prezentoval bilanciou 1+2. Sezónu zakon?il 76 bodmi v 43 zápasoch.
V roku 2002 bol kapitán Kanady, ktorú doviedol k triumfu na ZOH v Salt Lake City. Rovnako úspešne dopadla aj jeho rozlú?ka s reprezenta?ným dresom na Svetovom pohári 2004. Kariéru definitívne ukon?il po sezóne 2005/2006, v ktorej predal symbolickú štafetu vtedajšiemu nová?ikovi Sidneyovi Crosbymu, ktorý sa stal na ?alších 20 rokov ikonou Penguins.
V množstve najvä?ších úspechov Lemieuxa sa popri olympijskom zlate a troch triumfoch v Stanleyho pohári vynímajú aj tri Hartove trofeje (pre najužito?nejšieho hrá?a NHL), štyri trofeje Teda Lindsayho (pre najužito?nejšieho hrá?a pod?a hrá?ov), šes? trofejí Arta Rossa (najproduktívnejší hrá?), dve trofeje Conna Smythea (najužito?nejší hrá? play off) ?i Calderova trofej (najlepší nová?ik). V NHL si vyslúžil prezývky Super Mario ?i Le Magnifique (Ten ve?kolepý). Pamätné ostali aj viaceré jeho rekordy a mimoriadne výkony. Okrem iných je jediný hrá?, ktorý strelil pä? gólov v jednom zápase v piatich rôznych situáciách – po?as hry piatich proti piatim, v presilovke, v oslabení, z trestného strie?ania a do prázdnej bránky.
Ani po hrá?skej kariére neopustil Pittsburgh Penguins. Naopak, najmä jeho zásluhou klub prekonal finan?né ?ažkosti a Lemieux sa stal jedným z jeho majite?ov. Lemieux svojou osobnos?ou, úspechmi, charizmou a mimoriadnym príbehom presiahol hokejové haly a v Pittsburghu i v celej Kanade sa stal jedným z najuznávanejších športovcov. V meste stojí jeho socha, pomenovali po ?om aj ulicu (tú však neskôr zbúrali). Dodnes figuruje ako jeden z vlastníkov Pittsburgh Penguins.
Zdroj feed teraz.sk
