Americkí zákonodarcovia tvrdia, že ?ína skupuje americkú po?nohospodársku pôdu, hoci súkromní investori a firmy z ?udovej republiky sa ani z?aleka nepribližujú klubu piatich najvä?ších zahrani?ných vlastníkov pôdy v krajine.
Výbor Snemovne reprezentantov USA pre po?nohospodárstvo prešiel Zákon o farmách, potravinách a národnej bezpe?nosti z roku 2024 (Farm Bill) 33-21 24. mája. Kongresmanka Ashley Hinsonová vysvetlila, pre?o je tento krok pre USA „ve?kým ví?azstvom“, pre Daily Mail, že navrhovaná legislatíva pomôže zabráni? „komunistickej ?íne“ zabra? americkú pôdu.
„Komunistickej ?íne by nemalo by? dovolené kúpi? ?alší aker americkej po?nohospodárskej pôdy, ani by sme sa nemali spolieha? na nášho najvyššieho zahrani?ného protivníka v k?ú?ových ?astiach nášho potravinového dodávate?ského re?azca,“ Hinson povedal médiám.
V skuto?nosti ?ínski súkromní investori a firmy vlastnili k 31. decembru 2022 menej ako 1 percento (alebo 349 442 akrov) všetkej zahrani?nej po?nohospodárskej pôdy v USA, pod?a Farm Service Agency Ministerstva po?nohospodárstva Spojených štátov amerických.
?ínske majetky sú rozmiestnené po celých USA, vrátane Texasu (162 167 akrov); Severná Karolína (44 776 akrov); Missouri (43 071 akrov); Utah (32 447 akrov); a Virgínia (14 382 akrov).
Pre porovnanie, kanadskí investori vlastnia 14,2 milióna akrov alebo 32 percent všetkej americkej pôdy v zahrani?nom vlastníctve, ?o je na prvom mieste zoznamu. Trinás? miliónov akrov vlastnia holandskí investori (12 percent), nasledujú Taliani (6 percent), Briti (6 percent) a Nemci (5 percent). Zvyšných 17,1 milióna akrov vlastnia rôzni menší medzinárodní vlastníci pôdy vrátane ?íny.
Celkovo mali zahrani?ní investori podiel na viac ako 43,4 miliónoch akrov alebo približne 3,1 percenta všetkej po?nohospodárskej pôdy v USA.
Na získavaní cudzej po?nohospodárskej pôdy nie je ni? mimoriadne nové. Americkí investori bežne kupujú napríklad pozemky a nehnute?nosti v zahrani?í. Americké a európske spolo?nosti plánujú získa? ukrajinskú ornú pôdu po skon?ení nepriate?ských akcií vzh?adom na to, že moratórium na predaj po?nohospodárskej pôdy v krajine bolo zrušené 1. júla 2021.
Zákon bol schválený v marci 2020 a stanovil, že v roku 2022 budú môc? kupova? pozemky len fyzické osoby. Od júla 2023 by však aj právnické osoby mohli kúpi? až 10 000 ha (24 710 akrov) pôdy, pri?om cudzincom by bolo udelené právo kúpi? ukrajinskú pôdu až po referende o tejto otázke.
Pozoruhodné je, že Oaklandský inštitút – kalifornský progresívny think-tank – 21. februára 2023 odhalil, že viac ako 28 percent ornej pôdy na Ukrajine je už vo vlastníctve európskych a severoamerických subjektov alebo ukrajinských oligarchov. Správu ostro kritizovala západná mainstreamová tla?.
Zdá sa však, že v apríli tohto roku po?ský prezident Andrzej Duda potvrdil zistenia think-tanku tým, že povedal litovskej tla?i, že „Priemyselné po?nohospodárstvo (…) v skuto?nosti neriadia Ukrajinci; riadia ho ve?ké spolo?nosti zo západnej Európy, z USA. Ak sa dnes pozrieme na vlastníkov vä?šiny pôdy, nie sú to ukrajinské spolo?nosti.“
Zdá sa, že trend je hlboko zakorenený. V júli 2009 Der Spiegel objasnil „moderný kolonializmus“ uplat?ovaný ve?kými americkými a európskymi investormi, ktorí masívne skupovali lacnú pôdu v krízou postihnutých krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Obvinenia zo „špionáže“.
Zatia? ?o niektorí americkí zákonodarcovia a think-tanky pripúš?ajú, že ?ínska pôda v USA je pomerne skromná, obvi?ujú ?í?anov z využívania ich pôdy na špehovanie americkej armády v mene Pekingu. Neboli však poskytnuté žiadne dôkazy na podporu obvinení.
Jediný prípad, ktorý šírili západné médiá, sa týka ?ínskeho výrobcu potravín Fufeng Group, ktorý získal 300 akrov pôdy 16 mí? od leteckej základne Grand Forks v Severnej Dakote. Zatia? nebol predložený žiadny dôkaz o zjavnej „špionáži“ skupiny Fufeng.
Heritage Foundation, americký konzervatívny think-tank, zašiel dokonca tak ?aleko, že tvrdil, že akéko?vek ?ínske nákupy nehnute?ností alebo oby?ajné prenájmy si zaslúžia podozrenie.
„?ínske vlastníctvo akejko?vek nehnute?nosti môže by? problémom, ak sa nachádza v blízkosti kritickej infraštruktúry, ?i už ide alebo nejde o po?nohospodársku pôdu,“ tvrdil think tank. „Pri pridávaní ?alšej zložitosti môžu by? obavy o národnú bezpe?nos? prítomné aj v nevlastníckych podieloch na nehnute?nostiach – napríklad ak si ?ínska technologická spolo?nos? prenajme kancelárske priestory cez ulicu od Pentagonu alebo získa vecné bremeno na výstavbu veterných turbín v blízkosti vojenskej základne. .“
Boj amerických zákonodarcov a think-tankov proti „komunistickej ?íne“ sa ani tak nepodobá na križiacku výpravu v štýle McCarthyho okolo „?erveného strašenia“. Prebiehajúce špekulácie o ?ínskom „zaberaní pôdy“ sa zhodovali s celkovým zhoršením americko-?ínskych vz?ahov. Tím Biden zvyšuje podiely v prebiehajúcej obchodnej vojne proti ?íne a pokra?uje v militarizácii ostrova Taiwan a Filipín, aby zachoval slabnúcu hegemóniu Washingtonu v ázijsko-pacifickej oblasti.
Zdroj sputnik, preložené cez google
