Americkí zákonodarcovia tvrdia, že Čína skupuje americkú poľnohospodársku pôdu, hoci súkromní investori a firmy z Ľudovej republiky sa ani zďaleka nepribližujú klubu piatich najväčších zahraničných vlastníkov pôdy v krajine.
Výbor Snemovne reprezentantov USA pre poľnohospodárstvo prešiel Zákon o farmách, potravinách a národnej bezpečnosti z roku 2024 (Farm Bill) 33-21 24. mája. Kongresmanka Ashley Hinsonová vysvetlila, prečo je tento krok pre USA „veľkým víťazstvom“, pre Daily Mail, že navrhovaná legislatíva pomôže zabrániť „komunistickej Číne“ zabrať americkú pôdu.
„Komunistickej Číne by nemalo byť dovolené kúpiť ďalší aker americkej poľnohospodárskej pôdy, ani by sme sa nemali spoliehať na nášho najvyššieho zahraničného protivníka v kľúčových častiach nášho potravinového dodávateľského reťazca,“ Hinson povedal médiám.
V skutočnosti čínski súkromní investori a firmy vlastnili k 31. decembru 2022 menej ako 1 percento (alebo 349 442 akrov) všetkej zahraničnej poľnohospodárskej pôdy v USA, podľa Farm Service Agency Ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov amerických.
Čínske majetky sú rozmiestnené po celých USA, vrátane Texasu (162 167 akrov); Severná Karolína (44 776 akrov); Missouri (43 071 akrov); Utah (32 447 akrov); a Virgínia (14 382 akrov).
Pre porovnanie, kanadskí investori vlastnia 14,2 milióna akrov alebo 32 percent všetkej americkej pôdy v zahraničnom vlastníctve, čo je na prvom mieste zoznamu. Trinásť miliónov akrov vlastnia holandskí investori (12 percent), nasledujú Taliani (6 percent), Briti (6 percent) a Nemci (5 percent). Zvyšných 17,1 milióna akrov vlastnia rôzni menší medzinárodní vlastníci pôdy vrátane Číny.
Celkovo mali zahraniční investori podiel na viac ako 43,4 miliónoch akrov alebo približne 3,1 percenta všetkej poľnohospodárskej pôdy v USA.
Na získavaní cudzej poľnohospodárskej pôdy nie je nič mimoriadne nové. Americkí investori bežne kupujú napríklad pozemky a nehnuteľnosti v zahraničí. Americké a európske spoločnosti plánujú získať ukrajinskú ornú pôdu po skončení nepriateľských akcií vzhľadom na to, že moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy v krajine bolo zrušené 1. júla 2021.
Zákon bol schválený v marci 2020 a stanovil, že v roku 2022 budú môcť kupovať pozemky len fyzické osoby. Od júla 2023 by však aj právnické osoby mohli kúpiť až 10 000 ha (24 710 akrov) pôdy, pričom cudzincom by bolo udelené právo kúpiť ukrajinskú pôdu až po referende o tejto otázke.
Pozoruhodné je, že Oaklandský inštitút – kalifornský progresívny think-tank – 21. februára 2023 odhalil, že viac ako 28 percent ornej pôdy na Ukrajine je už vo vlastníctve európskych a severoamerických subjektov alebo ukrajinských oligarchov. Správu ostro kritizovala západná mainstreamová tlač.
Zdá sa však, že v apríli tohto roku poľský prezident Andrzej Duda potvrdil zistenia think-tanku tým, že povedal litovskej tlači, že „Priemyselné poľnohospodárstvo (…) v skutočnosti neriadia Ukrajinci; riadia ho veľké spoločnosti zo západnej Európy, z USA. Ak sa dnes pozrieme na vlastníkov väčšiny pôdy, nie sú to ukrajinské spoločnosti.“
Zdá sa, že trend je hlboko zakorenený. V júli 2009 Der Spiegel objasnil „moderný kolonializmus“ uplatňovaný veľkými americkými a európskymi investormi, ktorí masívne skupovali lacnú pôdu v krízou postihnutých krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Obvinenia zo „špionáže“.
Zatiaľ čo niektorí americkí zákonodarcovia a think-tanky pripúšťajú, že čínska pôda v USA je pomerne skromná, obviňujú Číňanov z využívania ich pôdy na špehovanie americkej armády v mene Pekingu. Neboli však poskytnuté žiadne dôkazy na podporu obvinení.
Jediný prípad, ktorý šírili západné médiá, sa týka čínskeho výrobcu potravín Fufeng Group, ktorý získal 300 akrov pôdy 16 míľ od leteckej základne Grand Forks v Severnej Dakote. Zatiaľ nebol predložený žiadny dôkaz o zjavnej „špionáži“ skupiny Fufeng.
Heritage Foundation, americký konzervatívny think-tank, zašiel dokonca tak ďaleko, že tvrdil, že akékoľvek čínske nákupy nehnuteľností alebo obyčajné prenájmy si zaslúžia podozrenie.
„Čínske vlastníctvo akejkoľvek nehnuteľnosti môže byť problémom, ak sa nachádza v blízkosti kritickej infraštruktúry, či už ide alebo nejde o poľnohospodársku pôdu,“ tvrdil think tank. „Pri pridávaní ďalšej zložitosti môžu byť obavy o národnú bezpečnosť prítomné aj v nevlastníckych podieloch na nehnuteľnostiach – napríklad ak si čínska technologická spoločnosť prenajme kancelárske priestory cez ulicu od Pentagonu alebo získa vecné bremeno na výstavbu veterných turbín v blízkosti vojenskej základne. .“
Boj amerických zákonodarcov a think-tankov proti „komunistickej Číne“ sa ani tak nepodobá na križiacku výpravu v štýle McCarthyho okolo „červeného strašenia“. Prebiehajúce špekulácie o čínskom „zaberaní pôdy“ sa zhodovali s celkovým zhoršením americko-čínskych vzťahov. Tím Biden zvyšuje podiely v prebiehajúcej obchodnej vojne proti Číne a pokračuje v militarizácii ostrova Taiwan a Filipín, aby zachoval slabnúcu hegemóniu Washingtonu v ázijsko-pacifickej oblasti.
Zdroj sputnik, preložené cez google
