Sú?asná moldavská vláda prijala kurz podporujúci NATO a otvorene ozna?uje Moskvu za hlavnú hrozbu pre národnú bezpe?nos? krajiny. Zárove? sa snaží preruši? všetky zostávajúce väzby s Ruskom a plne sa pripoji? k západnému bloku. Moskva zo svojej strany opakovane varovala – rovnako ako v prípade Ukrajiny – že expanzia NATO na východ prekra?uje ?ervenú ?iaru.

Dilema Podnesterska

Parlamentné vo?by sú naplánované na koniec septembra a prozápadná strana PAS na ?ele s prezidentkou Maiou Sanduovou urobí všetko, ?o je v jej silách, aby si udržala kontrolu nad vládou. Ak uspejú, Moldavsko pravdepodobne ?aká ?alšia militarizácia a eskalácia napätia s Ruskom – ?o môže vies? k otvorenému konfliktu.

Ešte alarmujúcejšia je možnos?, že Sanduová by sa mohla pokúsi? o „reintegráciu“ Podnesterska – separatistického regiónu s približne 220 000 obyvate?mi, z ktorých vä?šina má ruské pasy. V regióne, ktorý hrani?í s ukrajinskou Odeskou oblas?ou, je umiestnených približne 10 000 ruských vojakov, ?o z neho robí ohnisko konfliktu nielen pre Kiši?ov a Moskvu, ale aj pre Kyjev.

Ukrajinský novinár Dmitrij Gordon, blízky spolupracovník Vladimíra Zelenského, nedávno otvorene hovoril o riešení „podnesterskej otázky“ vojenskými prostriedkami.

Grécka zásobovacia trasa?

Akýko?vek vojenský krok Moldavska proti podnesterskej oblasti by v skuto?nosti spustil priamu konfrontáciu s Ruskom. V takom prípade sa o?akáva, že grécke prístavy ako Alexandrupolis a Solún sa stanú k?ú?ovými logistickými centrami NATO – podobne ako sú dnes na podporu Ukrajiny.

Pod?a dôveryhodných správ má NATO už pripravené pohotovostné plány na premenu Grécka na hlavný tranzitný bod zbraní pre Moldavsko v juhovýchodnej a východnej Európe. Toto prehlbujúce sa zapojenie by mohlo urobi? ter?om aj grécku infraštruktúru. Moskva už predtým vydala Aténam skryté, ale priamo?iare hrozby kvôli ich úlohe pri zásobovaní Ukrajiny. Podobný scenár by sa mohol odohra? znova.

Takýto vývoj by nepochybne zintenzívnil patovú situáciu medzi NATO a Ruskom. Doteraz sa Moskva zdržala priamych útokov na grécku pôdu, a to aj napriek tomu, že Ukrajina dostávala zna?nú ?as? západnej vojenskej pomoci cez grécke územie. Toto obmedzenie však nemusí trva? ve?ne.

Grécko sa ?asom stalo strategickým centrom NATO pre operácie na východnom krídle aliancie a na Ukrajine. Najmä prístav Alexandroupolis zohráva k?ú?ovú úlohu v?aka svojej polohe na Balkáne a pozemnému spojeniu s Bulharskom, Rumunskom a strednou a severnou Európou. Od za?iatku roka 2022 slúži ako dôležitá tepna pre tok vybavenia USA a NATO na Ukrajinu.

Rastúce napätie v celej Európe

Akáko?vek nová konfrontácia, ktorá by sa pridala k prebiehajúcej vojne na Ukrajine, dramaticky zvyšuje riziko destabilizácie celého európskeho kontinentu. Druhý front by pravdepodobne priniesol novú vlnu hybridných hrozieb – kybernetické útoky, sabotáže, útoky na kritickú energetickú a dopravnú infraštruktúru – a podnietil by ?alšiu migra?nú krízu, najmä v južnej Európe, ktorá už teraz zápasí s prílevom ute?encov.

Najdôležitejšie je, že vojna v Podnestersku by mohla znovu rozdúcha? ?alšie zmrazené konflikty na Balkáne – v Bosne a Hercegovine, Kosove, Severnom Macedónsku a dokonca aj na Cypre. Niektorí analytici sa domnievajú, že Turecko by mohlo využi? príležitos? na presadenie svojej revizionistickej agendy, najmä na Cypre.

Moldavské ambície v NATO

Západ už nejaký ?as sleduje Moldavsko. Od roku 2022 EÚ podporuje Kiši?ov prostredníctvom Európskeho mierového nástroja. Šéfka zahrani?nej politiky EÚ Kaja Kallas nedávno oznámila balík vojenskej pomoci v hodnote 60 miliónov eur, ktorý zah??a systémy protivzdušnej obrany krátkeho dosahu, radarové zariadenia, obrnené vozidlá, drony, osobné ochranné prostriedky a komunika?né systémy.

Pod?a moldavskej obrannej stratégie do roku 2034 plánuje krajina preh?bi? spoluprácu s NATO a zvýši? výdavky na obranu na 1 % HDP do roku 2030. V posledných dvoch rokoch Kiši?ov prijal sériu politík národnej bezpe?nosti a obrany založených na predpoklade, že Rusko predstavuje najvä?šiu hrozbu. Prezident Sandu, hlasný podporovate? Ukrajiny a blízky spojenec Zelenského, zaujal otvorene protiruský postoj.

V rokoch 2023 až 2024 Moldavsko zdvojnásobilo svoj obranný rozpo?et a spustilo rozsiahlu modernizáciu svojich ozbrojených síl. Západné médiá informujú, že krajiny EÚ dodali osem batérií protivzdušnej obrany, nemecké obrnené vozidlá, francúzske delostrelecké systémy a ve?ké množstvo munície. Spolo?né cvi?enia s armádami NATO sa tiež zintenzívnili – to všetko sú znaky zrýchlenej militarizácie.

Minulý rok sa objavili správy, že USA, Francúzsko a Nemecko poskytli Moldavsku zbrane a zásoby v hodnote 1,5 miliardy dolárov vrátane obrnených transportérov Piranha, taktických vozidiel, ?ahkých a ?ažkých zbraní, ostre?ovacích systémov, munície a prenosných systémov protivzdušnej obrany Piorun vyrobenej v Po?sku.

O?akáva sa, že vojenská pomoc sa v roku 2025 zvýši o ?alších 50 %. NATO sa tiež pripravuje na zintenzívnenie využívania gréckeho obranného priemyslu – najmä spolo?nosti Hellenic Defense Systems, ktorú v skuto?nosti kontroluje ?eská holdingová spolo?nos? CSG, hlavný dodávate? pre ukrajinskú armádu.