Na sociálnych sieťach Zelenskyj okrem toho informoval, že počas videokonferencie so spojencami načrtol postoje Ukrajiny k transatlantickej jednote, mierovému úsiliu, územným otázkam a bezpečnostným zárukám vrátane vstupu Ukrajiny do Európskej únie.
Účastníkom tejto konferencie bol aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v súvislosti s pripravovanou pondelkovou schôdzkou v Bielom dome tiež zdôraznil potrebu jednotného postoja Európy, USA a Ukrajiny. Varoval pred slabosťou voči Rusku, ktorá by podľa neho mohla viesť k budúcim konfliktom.
Stretnutie vo Washingtone sa uskutoční v rámci podpory Ukrajiny. Prezident USA Donald Trump bude v Bielom dome hostiť okrem ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj Macrona, predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a niekoľko ďalších európskych politikov.
Podľa webu denníka Le Monde Macron uviedol, že hlavnou úlohou rokovaní v Bielom dome bude ukázať jednotu Ukrajiny, Európanov a USA a presadiť pevný a trvalý mier rešpektujúci medzinárodné právo.
Tento mier musí podľa Macrona zahŕňať vydanie vojnových zajatcov, návrat zavlečených detí a rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti všetkých štátov. Prezident doplnil, že „jediným agresorom je Rusko a jediný návrh mieru, ktorý by bol kapituláciou, prichádza z Ruska.“
Macron tiež pripomenul, že žiadne rokovania o území Ukrajiny nesmú prebiehať bez demokraticky zvolených ukrajinských predstaviteľov. Rovnako žiadne diskusie o bezpečnosti Európy nesmú byť bez Európanov.
Francúzsky prezident zdôraznil aj potrebu koordinácie medzi európskymi krajinami a Spojenými štátmi pri poskytovaní bezpečnostných záruk Ukrajine. To zahŕňa i prítomnosť spojeneckých jednotiek v tzv. bezpečných oblastiach, kde by pôsobili ako záruka a podpora Ukrajiny, bez rizika priameho bojového stretu.
Upozornil, že akékoľvek dohody založené na oslabenej ukrajinskej armáde by boli neseriózne a nerešpektované, pričom pripomenul viaceré porušenia dohôd zo strany Ruska vrátane Budapeštianskeho memoranda z roku 1994.
Rusko Macron označil za „imperiálnu a revizionistickú mocnosť“, ktorá sa od roku 2008 snaží o rozširovanie svojho územia a nerešpektuje medzinárodné dohody. Varoval, že slabosť voči Rusku by ohrozila nielen Ukrajinu, ale aj Európu – napríklad v kyberpriestore, či na sporných územiach i vo vesmíre či prostredníctvom vplyvových operácií.
Macron vyzval aj na začatie novej fázy diplomacie, ktorá by umožnila konkrétne výsledky a pokrok v riešení konfliktu rozpútaného Ruskom. Podľa neho „jediná cesta k mieru je založená na rešpekte Ukrajiny a jej suverenity, a zároveň na spoločnom postupe Európy.“
Tento aspekt podporil aj predseda Európskej rady António Costa. Podľa neho je „pre dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine transatlantická jednota kľúčová.“
Costa dodal, že ak sa prímerie nedosiahne, Európska únia a USA musia zvýšiť tlak na Rusko a za každých okolností musí byť rešpektované suverénne právo Ukrajiny určovať podmienky mieru. Ocenil súčasne ochotu USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách, aby sa zabránilo budúcej ruskej agresii.
Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý sa zúčastnil na videokonferencii koalície ochotných, potvrdil, že medzi partnermi panuje silný konsenzus o potrebe pokračovať v podpore Ukrajiny.
Podľa Stubba Európa a USA posilňujú spoločný postoj a „zajtra vo Washingtone budeme pokračovať v našich spoločných aktivitách s Ukrajinou, európskymi kolegami a USA.“
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že pre dosiahnutie mieru je potrebné vyvíjať tlak na agresora, nie na obeť.
Zdroj feed teraz.sk
