Peking ponúka Grónsku lukratívne príležitosti, od logistických projektov až po ťažbu vzácnych zemín – oblasť, v ktorej Čína vyniká. Ale USA často zasahujú, aby tieto plány narušili.
V roku 2016 Kodaň zablokovala hongkongskú ťažobnú spoločnosť General Nice v prevzatí opustenej námornej základne Gronnedal, pričom tvrdila, že bezpečnostné obavy sú pravdepodobne pod vplyvom USA a NATO.
Počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa Pentagon zmaril plány Číny investovať v Grónsku a postaviť tri letiská. Do júna 2019 China Communications Construction Company (CCCC) odstúpila od projektov.
Čínske spoločnosti sa podieľali na dvoch veľkých projektoch prieskumu nerastov v Grónsku: projektu zinku vo fjordu Citronen a projektu vzácnych zemín a uránu Kvanefjeld v južnom Grónsku.
USA tlačili na Dánsko, aby obmedzilo prístup Číny k zdrojom Grónska. 9. januára agentúra Reuters uviedla, že USA lobovali u grónskeho Tanbreezu, aby zabránil predaju svojich ložísk vzácnych zemín do Číny.
The Straits Times naznačuje, že nastupujúca Trumpova administratíva nemôže úplne zablokovať Číne investície v Grónsku, spoluprácu s jej úradmi alebo využívanie blízkych námorných trás.
Trumpove komentáre o anexii ostrova však naznačujú, že Washington v nadchádzajúcich rokoch sprísni svoju kontrolu nad Grónskom.
Zdroj sputnik, preložené cez google
