Mesto na juhu Japonska v júni pozvalo predstaviteľov desiatok krajín a území na podujatie 9. augusta pri príležitosti 79. výročia zhodenia americkej atómovej bomby v roku 1945.
Starosta Nagasaki Širó Suzuki novinárom povedal, že rozhodnutie vychádzalo z túžby „uskutočniť obrad v pokojnej a vážnej atmosfére“. Mesto odkladalo pozvanie izraelského veľvyslanca Gilada Cohena vzhľadom na „potenciálne riziko nepredvídaných udalostí“ vyplývajúcich z „rôzneho vývoja vo svete súvisiaceho so súčasnou situáciou na Blízkom východe“.
Suzuki uviedol, že obavy z tohto rizika stále pretrvávajú, a Cohenovo vylúčenie označil za „veľmi ťažké rozhodnutie“. Veľvyslanec podľa vlastných slov považuje rozhodnutie za „poľutovaniahodné“ a povedal, že to „vysiela svetu zlý signál“.
„Izrael sa ako blízky priateľ Japonska a podobne zmýšľajúci národ už mnoho rokov zúčastňuje na tomto obrade, aby si uctil obete a ich rodiny,“ napísal Cohen na sociálnej sieti X.
Hirošima, na ktorú 6. augusta 1945 dopadla prvá atómová bomba, Izrael pozvala na svoju slávnosť, ale v liste vyzvala na „čo najskoršie prímerie a riešenie prostredníctvom dialógu“, uviedol predstaviteľ mesta.
V Hirošime zahynulo po výbuchu atómovej bomby približne 140.000 ľudí, v Nagasaki to bolo asi 74.000 ľudí. Zhodenie atómových bômb urýchlilo koniec druhej svetovej vojny v Tichomorí. Japonské cisárstvo podpísalo kapituláciu 2. septembra 1945.
Zdroj feed teraz.sk
