V stredu 4. septembra bude ma? Jan Švankmajer, surrealistický filmový tvorca a výtvarník, 90 rokov.
Narodil sa 4. septembra 1934 v Prahe v rodine aranžéra výkladných skrí? a kraj?írky. Ako osemro?ný dostal na Vianoce bábkové divadlo, ktoré ho zaujalo do takej miery, že neskôr si ?alšie bábky a kulisy vyrábal sám. Divadelné bábky sa stali pevnou sú?as?ou jeho neskorších umeleckých projektov. Hlbokú stopu v ?om zanechala v detstve aj kniha Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov.
V rokoch 1950 – 1954 študoval scénografiu na pražskej Vysokej škole umeleckého priemyslu, kde sa venoval výrobe divadelných bábok a kulís. Od roku 1954 do roku 1958 pokra?oval v štúdiu bábkohereckej réžie a scénografie na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (AMU) v Prahe.
Divadelné bábky a živých hercov prvýkrát využil vo svojom absolventskom predstavení hry Krá? jele?om od Carla Gozziho. Po skon?ení štúdií krátko pôsobil ako režisér a výtvarník v libereckom Štátnom bábkovom divadle.
Po skon?ení základné vojenskej služby, ktorú absolvoval v rokoch 1958 – 1960, založil Divadlo masiek, ktoré patrilo pod pražské divadlo Semafor. Po?as prípravy predstavenia Škrobené hlavy sa zoznámil s výtvarní?kou Evou Dvo?ákovou, ktorá sa stala jeho manželkou a dlhoro?nou spolupracovní?kou pri jeho filmových projektoch.
Divadlo masiek sa v roku 1962 presunulo do Laterny magiky a za?ala sa Švankmajerova spolupráca s Emilom Radokom. Na pôde pražskej Laterny magiky pôsobil aj ako režisér a vedúci súboru ?ierneho divadla.
V roku 1964 nakrútil prvý krátky film Poslední trik pana Schwarcewalldea a pana Edgara. Vo filme sa už objavil základný znak jeho ?alšej filmovej tvorby – kombinácia živých hercov s animovanými predmetmi. Nasledovali krátke filmy ako napríklad Hra s kameny, Rakvi?kárna ?i snímka Man and Technique ur?ená pre sú?až v rámci montrealskej svetovej výstavy Expo ’67.
Po podpise manifestu Dvetisíc slov a okupácii ?eskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy emigroval v roku 1968 s rodinou do Rakúska, kde nakrútil film Picknick mit Weissmann. V tom istom roku za snímku Historia naturae (1967) získal cenu Maxa Ernsta na festivale v Oberhausene.
Do ?eskoslovenska sa s rodinou vrátil v roku 1969 a o rok neskôr vstúpil spolu s manželkou Evou Švankmajerovou do ?eskoslovenskej surrealistickej skupiny. Ešte predtým, ako aj jeho tvorbu obmedzil nástup normalizácie, stihol nakrúti? krátke experimentálne filmy Tichý týden v dom? (1969), Kostnice (1970), Don Šajn (1970). Úplný zákaz nakrúcania filmov zažil v rokoch 1972 – 1979.
Vrátil sa k divadlu a ako scénograf spolupracoval s pražským Divadlom Na zábradlí, s divadlom Ve?erní Brno a s pražským ?inoherným klubom. Ako výtvarník sa prezentoval kolážami, objektmi a spolu s manželkou keramikou, ktorú predstavovali pod spolo?ným pseudonymom Kostelec.
Ako animátor, výtvarník ?i realizátor filmových trikov sa podie?al na dnes už legendárnych filmoch Adéla ješt? neve?e?ela (1977), Deváté srdce (1978), Upír z Feratu (1981), Tajemství hradu v Karpatech (1981), T?i veteráni (1983).
K vlastnej filmovej tvorbe sa vrátil za?iatkom 80. rokov 20. storo?ia. Nakrútil krátke filmy Zánik domu Usher? (1980), Možnosti dialogu (1982), Kyvadlo, jáma a nad?je (1983), Mužné hry (1988), Tma/Sv?tlo/Tma (1989), Zamilované maso (1989) ?i Autoportrét (1989).
Výraznú pozornos? na medzinárodnej scéne na seba upútal filmom Možnosti dialogu. Snímka získala v roku 1983 v kategórii krátkych filmov na medzinárodnom festivale FIFA v Annency Ve?kú cenu a cenu medzinárodnej kritiky a Zlatého medve?a na Berlinale.
Paradoxne v tom ?ase v ?eskoslovensku premietala túto snímku ideologická komisia Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany ?eskoslovenska (KS?) ako príklad toho, ako sa filmy nemajú nakrúca?.
Koncom 80. rokov v?aka švaj?iarskej produkcii dokon?il aj svoj prvý dlhometrážny surrealistický animovaný film N?co z Alenky (1987). Švankmajerova snímka získala v roku 1988 na medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annency cenu za najlepší dlhometrážny animovaný film.
Za?iatok 90. rokov minulého storo?ia síce odštartoval krátkymi grotesknými filmami Konec stalinismu v ?echách (1990) a Jídlo (1992), ale nasledujúce roky sa venoval výlu?ne celove?erným hraným filmom.
Vznikli snímky ako Lekce Faust (1993), kde vytvoril hlavnú úlohu nezabudnute?ný Petr ?epek, ?alej Spiklenci slasti (1996), ?i film Otesánek (2000), ktorý ocenili troma ?eskými levmi. Snímka Šílení (2005) bola nominovaná na Oscara. V roku 2010 sa prezentoval filmom P?ežít sv?j život (2010) a v roku 2018 snímkou Hmyz, ktorú ocenili ?eským levom v kategórii najlepšia scénografia.
O živote a diele originálneho filmára a výtvarníka vznikol v roku 2020 aj celove?erný dokument s názvom Alchymická pec, ktorý nakrútili režiséri Jan Da?hel a Adam O?ha. O dva roky neskôr nakrútil Švankmajer celove?ernú dokumentárnu snímku Kunstkamera.
Zdroj feed teraz.sk
