Hoci aktivity Jána ?arnogurského v disidentskom hnutí boli známe, v marci 1988 sa podie?al aj na príprave Svie?kovej demonštrácie v Bratislave, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších verejných prejavov odporu proti komunistickému režimu v bývalom ?eskoslovensku, signatárom Charty 77 sa nikdy nestal.
„Podpísanie charty bolo iba symbolické vyjadrenie odporu vo?i vtedajšiemu režimu, ale to by malo za následok, že m?a by vyhodili z advokácie a ja, ke? som bol advokátom, tak som mohol nie symbolicky, ale ve?mi prakticky obhajova? odporcov režimu. Udržanie sa v advokácii bolo pre m?a dôležitejšie, ako by bol podpis pod chartou. No, a popri charte pracoval Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných a pre nich som bol takmer jediným zdrojom informácií aj konzultácií pre všetky kauzy, ktoré sa týkali Slovenska,“ povedal ?arnogurský pre TASR.
Narodil sa 1. januára 1944 v Bratislave v katolíckej rodine. Z dôvodu otcovej ?innosti, ktorý bol po?as Slovenského štátu poslancom, ho však na ?alšie štúdium neodporu?ili hoci mal na základnej škole i na maturitnom vysved?ení jednotky. Na strednú školu ho napokon prijali v Kežmarku, po roku prestúpil do Bratislavy, kde aj zmaturoval.
Po absolvovaní jedného ro?níka na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej (v sú?asnosti Slovenská technická univerzita) v Bratislave, kde sa zoznámil s budúcou manželkou Martou, prestúpil na štúdium práva v Bratislave. Posledné dva ro?níky práva ukon?il na pražskej Karlovej univerzite.
Od roku 1970 pôsobil najskôr dva roky ako advokátsky ?akate? a potom ako advokát v Bratislave. V tomto povolaní sa stal známym zástupcom náboženských aktivistov a politických disidentov v rámci celého ?eskoslovenska. „Bol som odporcom komunizmu, pretože som bol presved?ený o tom, že komunizmus je zlý systém,“ pod?iarkol ?arnogurský. Z advokácie ho napokon v roku 1981 vyhodili za obhajobu moravskej disidentky Drahomíry Šinoglovej.
Pracoval ako šofér v Doprastave, ako podnikový právnik v bratislavských Domácich potrebách, na Jednotnom ro?níckom družstve Slatinské lazy pri Zvolene, až v roku 1987 úplne stratil zamestnanie.
Písal texty, ktoré posielal do Hlasu Ameriky alebo do domácich samizdatov. V rokoch 1988 až 1989 vydával samizdat Bratislavské listy, ktorý bol výlu?ne prvým politickým samizdatom.
Ján ?arnogurský bol pod neustálym drobnoh?adom ŠtB. D?a 14. augusta 1989 ho uväznili a obvinili z vydávania Bratislavských listov, z prípravy kladenia vencov obetiam sovietskej okupácie z roku 1968 a z prednesenia požiadavky slobodných volieb, ktorá odznela v júli 1989 na zhromaždení v obci Predmier, kde sa zachovala za socializmu jediná socha Milana Rastislava Štefánika na Slovensku.
Nežná revolúcia zastihla ?arnogurského vo väzení. V novembri 1989 sa konal súdny proces, na základe ktorého bol oslobodený. Proti rozsudku sa však prokurátor odvolal, a preto musel zosta? za mrežami. Z väzenia ho prepustili 25. novembra 1989 na základe amnestie prezidenta Gustáva Husáka. Vzápätí sa aktívne zapojil do ?innosti hnutia Verejnos? proti násiliu (VPN).
Už o nieko?ko dní neskôr, 10. decembra, sa stal prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia. Na tomto poste zotrval do 6. apríla 1990. Po odvolaní premiéra Vladimíra Me?iara sa postavil 23. apríla 1991 na ?elo slovenskej vlády, kde zotrval do 24. júna 1992 a od októbra 1998 do októbra 2002 zastával post ministra spravodlivosti SR.
Na ustanovujúcom sneme KDH, ktorý sa konal 17. februára 1990, bol zvolený za predsedu novovzniknutého politického subjektu. Na ?ele KDH stál desa? rokov – do 21. októbra 2000. Po odchode z postu predsedu KDH založil vlastnú advokátsku kanceláriu.
V roku 2014 sa rozhodol kandidova? na post hlavy štátu. V prvom kole prezidentských volieb získal 12.207 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov), zo 14 kandidátov skon?il na deviatom mieste.
Ján ?arnogurský vtla?il slovenskej politike výraznú pe?a?, ale jeho osobu jedni velebia, druhí zatracujú. „Pre jedných aj druhých mám ten istý odkaz. Ke? sa pozrú spätne na moju cestu, a to od komunizmu, povedzme od advokátskych ?ias, tak vidia, že nie ja som sa musel prispôsobova? tomu, ?o sa v štáte, v spolo?nosti a vo svete dialo, ale jednoducho – teraz nechcem poveda?, že sa svet musel prispôsobova? mne – ale, že som asi predvídal, ako sa bude svet meni?, pretože naozaj sa menil tak, ako som sa ja rozhodoval, po ktorej ceste pôjdem,“ zhrnul.
Na otázku, ?i by robil osemdesiatnik Ján ?arnogurský, ktorý sa stále venuje advokátskej praxi, v živote nie?o iná?, odpovedal: „Nie, nerobil!„.
Zdroj feed teraz.sk
