Do jeho života zasiahla druhá svetová vojna a neskôr aj nástup komunistickej moci v ?eskoslovensku. Ako pred nacistami, tak aj pred komunistickou totalitnou mocou emigroval Voskovec do Spojených štátov amerických (USA), kde sa postupne sa presadil v divadle, ale aj vo filme. Po boku Henryho Fondu si napríklad zahral v známom filme Dvanás? rozhnevaných mužov.
Ji?í Voskovec, rodným menom Ji?í Wachsmann, sa narodil 19. júna 1905 v Sázave ako tretie najmladšie die?a v rodine nadaného vojenského kapelníka. S Werichom sa zoznámil už po?as štúdia na reálnom gymnáziu v Prahe, kde boli spolužiaci. Po maturite študoval na základe štipendia tri roky na Carnotovom lýceu vo francúzskom meste Dijon. Po?as tohto obdobia sa zoznámil s vtedajším európskym avantgardným umením.
Aj napriek tomu, že výrazne inklinoval k umeniu, sa po návrate z Francúzska rozhodol študova? právo na Karlovej Univerzite v Prahe. Popri štúdiu ?asopisecky publikoval básne, ?lánky a recenzie, venoval sa prekladom a stal sa ?lenom hnutia avantgardných umelcov známeho pod názvom Dev?tsil. Hlavne sa však v roku 1926 podie?al na vzniku avantgardného Osvobozeného divadla.
Na jeho javisku spolo?ne s Werichom ako duo V+W predvádzali improvizované vystúpenia, v rámci ktorých inteligentným humorom komentovali aktuálne politické a spolo?enské dianie. V roku 1927 mala premiéru ich autorská divadelná hra s názvom Vest pocket revue, ktorá zaznamenala úspech nielen u divákov, ale aj u kritikov.
Zo spolupráce Voskovca a Wericha a za výdatnej asistencie hudobného skladate?a Jaroslava Ježka vzniklo 27 divadelných hier. V roku 1932 uviedli hru Caesar, krátko na to prišla ostrá kritika nemeckého fašizmu v inscenácii Osel a stín a domáce fašistické tendencie dvojica kritizovala v hre Kat a blázen.
V roku 1935 vznikla inscenácia inšpirovaná osudmi francúzskeho básnika Francoisa Villona Balada z hadr?, nasledovali hry Rub a líc, T?žká Barbora ?i P?st na oko. Voskovec a Werich sa podpísali aj pod filmy Pudr a benzin (1931), Peníze nebo život (1932), Hej-rup! (1934), alebo Sv?t pat?í nám (1937).
V roku 1938, krátko pred vznikom Protektorátu ?echy a Morava a po vynútenom zatvorení Osvobozeného divadla, emigroval Voskovec spolo?ne s Werichom a Ježkom do USA, Po skon?ení II. druhej svetovej vojny sa vrátili do Prahy s odhodlaním pokra?ova? v Osvobozenom divadle. Povojnová doba však divadlu nepriala a situácia sa po februári 1948, ke? moc v ?eskoslovensku prevzali komunisti, ešte zhoršila.
Aj preto Voskovec prijal pracovnú ponuku na filmového experta v Paríži pre UNESCO. V roku 1950 však napokon opä? odišiel do USA, kde hne? po príchode musel 11 mesiacov strávi? na ostrove Ellis Island, kde vtedy sústre?ovali americké orgány pris?ahovalcov a emigrantov. Americké úrady ho krátko podozrievali aj z toho, že je komunistický špión. Pris?ahovalecká komisia mu preto zamietla vstup do USA.
Voskovec sa odvolal, pri?om mu pomohol aj známy ?eský novinár Ferdinand Peroutka, ktorého výpove? Voskovcovi pomohla osta? v USA a v roku 1955 získal aj americké štátne ob?ianstvo. V tom istom roku vznikol aj americký televízny film s názvom Bol som obvinený, v ktorom si Voskovec zahral sám seba.
O dva roky neskôr obsadil Voskovca do svojho prvého celove?erného filmu americký filmový režisér Sidney Lumet. V?aka nemu si ?eský herec zahral boku Henryho Fondu v známom americkom filme Dvanás? rozhnevaných mužov. V roku 1964 si Voskovec zasa zahral s Richardom Burtonom vo filmovom spracovaní Hamleta, ktoré režírovali John Gielgug a Bill Colleran. Predstavil sa napríklad aj v snímke Franka Perry ?lovek na hojda?ke (1974), alebo vo westerne Barbarosa (1981), ktorý režíroval Fred Schepisi.
Výrazne sa presadil prostredníctvom seriálu Nero Wolfe (1982), v?aka ktorému zarobil dostatok pe?azí, aby sa pres?ahoval do Kalifornie, kde si kúpil dom. Zakrátko a ešte pred uvedením seriálu však Ji?í Voskovec zomrel – 1. júla 1981 v Pearblossom v Kalifornii vo veku 76 rokov. Stalo sa tak len o necelý rok po tom, ako zomrel Werich, jeho „siamske dvoj?a“, ako si obaja neraz hovorili. Do konca zostali v kontakte a od roku 1990 majú spolo?ný hrob na pražských Olšanoch.
Zdroj feed teraz.sk
