Ako poznamenal k otázkam o dôvere Slovákov k Aliancii, aj pred dvadsiatimi rokmi bola podpora ?lenstva v NATO na Slovensku nižšia ako v susedných vyšehradských štátoch. Významnú rolu pod?a neho v sú?asnosti zohráva obava z vojny, ktorá prebieha v bezprostrednom susedstve, hoci Rusko zaúto?ilo na krajinu, ktorá ?lenom NATO nie je.
„Sú?asné nálady sú do ve?kej miery aj odzrkadlením celkovej nespokojnosti ob?anov s ekonomickou a sociálnou situáciou Slovenska a premieta sa do nich aj nespokojnos? s vládami v rokoch 2020 až 2023, ktoré síce zdôraz?ovali svoju ´prozápadnos?´, svojou nekompetentnos?ou a aroganciou vo vnútornej politike však proti sebe postavili vä?šinu ob?anov. Dôsledkom toho je, že idea vystúpenia z NATO získava na popularite,“ komentoval Marušiak pre TASR.
Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV považuje za mimoriadne zaujímavé, že podobná miera súhlasu s ?lenstvom v NATO v slovenskej populácii ako pred vojnou na Ukrajine platila i pred 20 rokmi, tesne po našom vstupe do NATO. „Rovnako platí, že sa nijako zásadne v porovnaní s rokom 2004 ani v sú?asnosti nezmenili charakteristiky prívržencov a odporcov ?lenstva v NATO: prívrženci ?lenstva v NATO sú vzdelanejší a mladší, odporcovia zasa menej vzdelaní a starší,“ doplnil pre TASR.
Poukázal tiež na prieskum Sociologického ústavu SAV z novembra a decembra 2023, pod?a ktorého medzi voli?mi všetkých sú?asných parlamentných strán, ako aj medzi nevoli?mi výrazne prevažujú zástancovia ?lenstva v NATO s výnimkou voli?ov dvoch vládnych strán (Smer-SD a SNS), ktorých vä?šia ?as? by chcela z NATO vystúpi?. „V roku 2004 panovala podobná situácia, pri?om okrem voli?ov Smeru a SNS nesúhlasila s ?lenstvom v NATO i vä?šina voli?ov HZDS a KSS,“ dodal.
Doplnil tiež, že vojenský útok Ruska na Ukrajinu na Slovensku posilnil tábor prívržencov NATO. Naopak, negatívny vplyv na postoj vo?i Aliancii malo v histórii bombardovanie Srbska silami Aliancie v roku 1999.
Zdroj feed teraz.sk
