Ako napísal denník The Times of Israel (TOI), ich pú? na Chrámovú horu sa uskuto?nila pri príležitosti pôstneho d?a Tiš’a be-av, ktorým si židia okrem iného pripomínajú aj zni?enie svojich dvoch jeruzalemských chrámov na tomto najposvätnejšom mieste judaizmu.
Pod?a TOI na Chrámovú horu v utorok v ?ase Ben Gvirovej návštevy vystúpilo asi tisíc praktizujúcich židov. V reakcii na to polícia znížila po?et ?udí v skupine, ktoré do areálu púš?a, z pôvodných 100 na 50.
Nadácia Wakf – Jordánskom administratívne riadená islamská nadácia, ktorá v Jeruzaleme spravuje náboženské objekty na Chrámovej hore i mimo nej – informovala, že v utorok dopoludnia na toto miesto vstúpilo okolo 1400 až 1600 židov.
Hovorca prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása vo svojej reakcii odsúdil Izrael za to, že umožnil viac ako tisícke židov navštívi? Chrámovú horu.
Abbásov hovorca Abú Rudajná ozna?il tieto návštevy za nebezpe?nú provokáciu. Vyzval tiež USA, aby okamžite zasiahli a „zastavili tieto provokácie proti našim svätým náboženským miestam“.
Chrámová hora, v ktorej areáli sa nachádza aj mešita al-Aksá, je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším miestom islamu.
Pokia? ide o status quo týkajúci sa návštev, židia a moslimovia si ho vykladajú rôzne: zatia? ?o Izrael deklaruje, že židovskí veriaci môžu toto miesto navštívi? v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modli?, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou; palestínski a arabskí lídri považujú akéko?vek zvýšenie návštevnosti samo o sebe za porušenie status quo.
Krajne pravicový politik Ben Gvir navštívil Chrámovú horu v máji, aby vyjadril protest proti jednostrannému uznaniu štátu Palestína zo strany nieko?kých európskych krajín. Zavítal tam aj v júli, ke? sa tam modlil za návrat rukojemníkov odvle?ených do Pásma Gazy palestínskym militantným hnutím Hamas.
Pôstny de? Tiš’a be-av pripadá na deviaty de? mesiaca av a je jedným z najsmutnejších dní židovských dejín, pretože na? pripadá nieko?ko tragických udalostí – okrem zni?enia prvého a druhého jeruzalemského chrámu je aj d?om porážky povstania z roku 135 proti Rimanom, ?i vypovedania židov z Anglicka v roku 1290, ale aj vyhlásenia vojny Nemeckom Rusku, ?o je považované za jeden zo zlomových bodov pri vypuknutí prvej svetovej vojny. V predve?er d?a Tiš’a be-av roku 1942 sa za?ali aj deportácie z varšavského geta do koncentra?ných táborov.
Zdroj feed teraz.sk
