„Všetci musíme nies? bremeno (vojny),“ povedal v stredu Galant. Téma povinnej vojenskej služby pre všetkých je v Izraeli dlhodobo politicky sporná, hoci vä?šina ob?anov vrátane žien ju vykonáva. Od založenia Izraela v roku 1948 sa ortodoxným židovským mužom, ktorí sa naplno venujú štúdiu Tóry v ješive (náboženskej škole), ude?uje ro?ný odklad pre výkon vojenskej služby až do veku 26 rokov. Po dov?šení tohto veku sú od vojenskej služby oslobodení.
Po vypuknutí vojny v Pásme Gaze po teroristickom útoku hnutia Hamas na území Izraela 7. októbra sa však táto téma stala opä? politicky horúcou.
Galant poukázal na to, že vzh?adom na operácie v Gaze vzniká naliehavá potreba pred?ženia vojenskej služby ?i ?asu tzv. aktívnych záloh. V tomto smere by nápomocná mohla by? aj ultraortodoxná komunita. Minister avizoval, že pripraví návrh zákona a premiéra Benjamina Netanjahua vyyzval, aby sa v tomto smere najskôr snažil dosiahnu? názorový konsenzus vo vládnej koalícii.
Galantove vyjadrenia vyvolali obavy z možnej politickej krízy. Minister vojnového kabinetu Benny Ganc, ktorý je Ganatovým predchodcom v úrade, vyjadrenia privítal. Mohlo by to však ohrozi? krehkú vládnu koalíciu zloženú z ultraortodoxných a náboženských nacionalistických strán.
Nesúhlas s odvodmi ortodoxných študentov Tóry už vyjadril minister pre záležitosti Jeruzalema a kultúrne dedi?stvo Amichaj Elijahu, ?len krajne pravicovej strany Židovská sila (Ocma Jehudit) a dokonca pohrozil možným pádom vlády.
Po?et odvodových výnimiek pre ultraortodoxných židovských študentom stále rastie, pretože sa rozrastá aj ich komunita. Ich oslobodenia od vojenskej služby však vyvoláva hnev v ?asti spolo?nosti. AFP pripomína, že Izrael povolal do armády od vypuknutia vojny v Gaze viac ako 300.000 záložníkov.
Zdroj feed teraz.sk
