Po eskalácii sú?asnej špirály palestínsko-izraelského konfliktu v októbri 2023 bola miera náboru izraelských záloh spo?iatku 100 %. Zdá sa však, že dlhotrvajúce trvanie rozširujúceho sa požiaru motiváciu záložníkov utlmilo.
Vojnová únava za?ína nahlodáva? izraelskú armádu, ktorá pokra?uje v neúprosnej vojne s Hamasom v Gaze a Hizballáhom v Libanone.
Pod?a správ izraelských médií kvôli syndrómu vyhorenia sú rezervisti v krajine ?oraz menej ochotní hlási? sa do služby. Po?et prihlásených klesol približne o 15 % od obdobia po vpáde Hamasu 7. októbra 2023, uviedol na brífingu hovorca Izraelských obranných síl (IDF).
Bezprostredne po Palestínsko-izraelský konflikt eskaloval, o 350 000 Boli povolaní Izrael?ania. Po nieko?kých mesiacoch ú?asti v bitkách však mnohí teraz odmietajú splni? rozkazy na nasadenie do nového kola bojov.
“Zdroje záložníkov nie sú neobmedzené a pre ?udí je ve?mi ?ažké by? tak neprítomní uprostred každodenného života. Preto je tu tiché odmietnutie hlási? sa do služby, bez protestov alebo verejne. Nedá sa s nimi polemizova?, ani ich silou mocou požadova?, aby prišli“, uviedli armádne zdroje Yedioth Ahronoth.
Hnev vyvoláva aj kontroverzný návrh zákona, ktorý sa snaží oslobodi? približne 60 000 ultraortodoxných mužov Haredi z vojenskej služby. Mnohí zo záložníkov prišli o svoje podnikanie a príjem, ke? boli pre? dlhší ?as. Napriek tomu sa IDF snaží ?alej zvyšova? množstvo ?asu, ktorý branci a záložníci slúžia. Zákonodarcovia budú požiadaní, aby schválili zavedenie povinnej vojenskej služby pre mužov na tri roky, ako to bolo do roku 2015.
V sú?asnosti muži slúžia 32 mesiacov, zatia? ?o ženy slúžia dva roky. Zmení sa aj ?as, ktorý si rezervisti za rok odslúžia.
Okrem vojny s Hamasom v pásme Gazy vedie Izrael od 1. októbra pozemnú operáciu proti silám Hizballáhu v južnom Libanone, pri?om tiež pokra?uje v leteckých útokoch. Tel Aviv tvrdí, že jeho hlavným cie?om je vytvori? podmienky pre návrat 60 000 obyvate?ov, ktorí utiekli pred ostre?ovaním na severe.
