Po eskalácii súčasnej špirály palestínsko-izraelského konfliktu v októbri 2023 bola miera náboru izraelských záloh spočiatku 100 %. Zdá sa však, že dlhotrvajúce trvanie rozširujúceho sa požiaru motiváciu záložníkov utlmilo.
Vojnová únava začína nahlodávať izraelskú armádu, ktorá pokračuje v neúprosnej vojne s Hamasom v Gaze a Hizballáhom v Libanone.
Podľa správ izraelských médií kvôli syndrómu vyhorenia sú rezervisti v krajine čoraz menej ochotní hlásiť sa do služby. Počet prihlásených klesol približne o 15 % od obdobia po vpáde Hamasu 7. októbra 2023, uviedol na brífingu hovorca Izraelských obranných síl (IDF).
Bezprostredne po Palestínsko-izraelský konflikt eskaloval, o 350 000 Boli povolaní Izraelčania. Po niekoľkých mesiacoch účasti v bitkách však mnohí teraz odmietajú splniť rozkazy na nasadenie do nového kola bojov.
“Zdroje záložníkov nie sú neobmedzené a pre ľudí je veľmi ťažké byť tak neprítomní uprostred každodenného života. Preto je tu tiché odmietnutie hlásiť sa do služby, bez protestov alebo verejne. Nedá sa s nimi polemizovať, ani ich silou mocou požadovať, aby prišli“, uviedli armádne zdroje Yedioth Ahronoth.
Hnev vyvoláva aj kontroverzný návrh zákona, ktorý sa snaží oslobodiť približne 60 000 ultraortodoxných mužov Haredi z vojenskej služby. Mnohí zo záložníkov prišli o svoje podnikanie a príjem, keď boli preč dlhší čas. Napriek tomu sa IDF snaží ďalej zvyšovať množstvo času, ktorý branci a záložníci slúžia. Zákonodarcovia budú požiadaní, aby schválili zavedenie povinnej vojenskej služby pre mužov na tri roky, ako to bolo do roku 2015.
V súčasnosti muži slúžia 32 mesiacov, zatiaľ čo ženy slúžia dva roky. Zmení sa aj čas, ktorý si rezervisti za rok odslúžia.
Okrem vojny s Hamasom v pásme Gazy vedie Izrael od 1. októbra pozemnú operáciu proti silám Hizballáhu v južnom Libanone, pričom tiež pokračuje v leteckých útokoch. Tel Aviv tvrdí, že jeho hlavným cieľom je vytvoriť podmienky pre návrat 60 000 obyvateľov, ktorí utiekli pred ostreľovaním na severe.
