+972 MAGAZINE, Orly Noy, 02.08.2024
Zvýšila genocída v Gaze bezpe?nos? jediného ?loveka v Izraeli? Sme bezpe?nejší, kým ?akáme na reakciu Iránu na zabitie Haníju?
obrázok: Bilbordy vodcov Hamasu Ismaila Haníju a Mohammeda Deifa s nápisom “Zlikvidovaný” v Tel Avive, 2. augusta 2024. (Miriam Alster/Flash90)
Teraz ?elíme regionálnej vojne Gog a Magog, ktorú sa Benjamin Netanjahu tak odhodlane snaží rozpúta?. Každý z nás sa teraz s hrôzou snaží odhadnú?, aká bude reakcia na nedávne atentáty – ktoré naši lídri oslavujú ako “brilantný úspech” sofistikovanej izraelskej vojnovej mašinérie – a ?i ju naše deti prežijú. Teraz uvažujeme o osude rukojemníkov a bojíme sa poveda? to, ?o vieme, že môže by? pravda.
Možno je teda teraz chví?a zastavi? sa a spýta? sa: naozaj nebolo inej cesty? Bolo toto ponorenie sa do bezodného pekla nevyhnutným osudom?
Iránska odpove? na zabitie vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Teheráne príde, rovnako ako odveta Hizballáhu za zabitie jeho velite?a Fuáda Šukra – aj ke? ich intenzitu alebo povahu nemožno pozna?. Masúd Pezekšián, nový iránsky prezident a umiernenejší z kandidátov islamskej republiky, pris?úbil, že sa dištancuje od bojovnosti svojho predchodcu a vráti Irán na cestu dialógu so Západom.
Atentát na Haníju, ktorý sa odohral bezprostredne po Pezekšiho inaugurácii, však prezidenta zahnal do kúta. Teraz bude musie? dokáza? svoje vodcovstvo, reagova? na toto hrubé porušenie suverenity svojej krajiny a preh?bi? spojenectvo s Hamasom.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, minister obrany Yoav Gallant a minister Benny Gantz po?as spolo?nej tla?ovej konferencie na ministerstve obrany v Tel Avi 11. novembra 2023. (Marc Israel Sellem/POOL)
“Dôstojné smrti” je v izraelskom verejnom diskurze pravdepodobne naj?astejšie používaná fráza na opis nedávnych atentátov. Je to jedno z mnohých ospravedlnení, ktoré Izrael našiel pre svoje bezbrehé násilie za posledných desa? mesiacov. Je však nie?o desivé na tom, že otázka, ?i je niekto považovaný za “hodného smrti”, tu diktuje náš osud viac než to, ?i sme my civilisti hodní života.
Na každej križovatke od masakrov zo 7. októbra si Izrael zvolil cestu násilia a eskalácie. Zdôvodnenia nikdy nechýbali: musíme rázne reagova? na útoky; musíme prenasledova? tých, ktorí ich iniciovali a vykonali; musíme zintenzívni? tlak, kým nevrátia rukojemníkov; musíme zaúto?i? na Libanon v reakcii na rakety; musíme da? Iránu najavo, že nebudeme ml?a? o jeho podpore Hizballáhu.
V kone?nom dôsledku je však automatická vo?ba násilnej eskalácie samovražedná. Táto zotrva?nos? je taká rozsiahla, že nám nedovo?uje klás? si základné, existen?ne dôležité otázky: Zvýšila zlo?inecká genocída, ktorú páchame v Gaze, bezpe?nos? jediného ?loveka v Izraeli? Sme teraz bezpe?nejší, kým ?akáme na iránsku odpove?? Je Izrael na svetovej scéne lepší ako 7. októbra?
Zrejmá odpove? na všetky tieto re?nícke otázky je jednozna?né nie. Pre?o teda pokra?ujeme na tejto deštruktívnej ceste, ke? cena, ktorú platíme, sa len zvyšuje? Pre?o rozumní ?udia oslavujú Haníjovu smr? ako brilantnú operáciu, ke? nedokážeme ani odhadnú? cenu, ktorú nesie?
Zákazník v supermarkete Yesh Chesed v severoizraelskom meste Tzfat, 1. augusta 2024. (David Cohen/Flash90)
Je ?ahké zvali? všetko na Netanjahua; poveda?, že vojna slúži jeho politickému prežitiu a že má záujem pokra?ova? v nej donekone?na. To je pravda, ale je to príliš jednoduché východisko. Netanjahu sa skuto?ne rozhodol obetova? životy desiatok tisíc Palestín?anov v Gaze, životy izraelských rukojemníkov a našu kolektívnu bezpe?nos? pre svoj osobný prospech. Izraelská verejnos? sa však od za?iatku s mrazivou rados?ou venovala smrtiacej ceste, ktorú Netanjahu vydláždil.
Nie je to len túžba po pomste, ktorá sa prehnala izraelskou spolo?nos?ou po 7. októbri a galvanizovala vražednos?, akú sme nepoznali. Je to zánik schopnosti predstavi? si nie?o iné ako márne násilie. Izraelská verejnos? ?elí znepokojujúcej skuto?nosti, že jej chýbajú nástroje, ktoré by jej umožnili preskúma? vlastné záujmy a rozhodnú? sa medzi rôznymi spôsobmi strategického konania. Pretože v izraelskom súbore nástrojov nie je ni? iné ako kladivo – a krajina bez celého radu nástrojov je ve?mi nebezpe?ná pre svojich ob?anov, a ešte viac pre svojich okupovaných poddaných.
Desa? mesiacov po masakre mohla by? izraelská spolo?nos? niekde inde. Mohla sa už spamätáva? zo svojej strašnej traumy a všetci rukojemníci sa mohli vráti? domov živí. Desa?tisíce jej ob?anov by neboli vyhnané zo svojich domovov na severe a juhu a to?ko životov vojakov by bolo ušetrených. Pásmo Gazy by sa nestalo Hirošimou Blízkeho východu s takmer dvoma miliónmi obliehaných Palestín?anov, ktorí sú vyhladovaní a vyhladovaní. Namiesto toho nás desa? mesiacov zlo?inných rozhodnutí priviedlo do bezpe?nostnej, hospodárskej, sociálnej a morálnej priepasti, ktorú si ani pesimisti medzi nami nevedeli predstavi?.
To nie je múdros? v spätnom poh?ade. Boli medzi nami takí, ktorí varovali pred dôsledkami desivej cesty, ktorú si Izrael zvolil od za?iatku, a presadzovali alternatívu. Boli sme odsúdení ako porazenci, ako popiera? masakrov a ako podporovatelia Hamasu.
Aj teraz, na pozadí radosti po atentátoch, opakujeme: je to deštruktívna, hlúpa a nebezpe?ná cesta a stále môžeme zmeni? smer. Ale spolo?nos?, ktorá si nevie predstavi? nenásilný prístup, je odsúdená na zánik. A je mrazivé vidie?, ako po tejto ceste stále krá?ame s otvorenými o?ami.
Verzia tohto ?lánku bola prvýkrát uverejnená v hebrej?ine v ?asopise Local Call. Pre?ítajte si ho tu.
Zdroj: https://www.972mag.com/israel-assassinations-iran-hezbollah/
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
