Izraelská armáda v utorok uviedla, že zranení sú štyria Palestínčania. „Bezpečnostné zložky zasiahli, aby rozohnali konfrontáciu, použili prostriedky na rozptyľovanie davu a zadržali niekoľko izraelských civilistov,“ uviedla armáda na platforme Telegram. Podľa izraelských médií zadržali štyroch ľudí.
Palestínska tlačová agentúra WAFA informovala, že osadníci podpálili vozidlá vrátane kamiónov v priemyselnej zóne na severovýchode okupovaného územia. Škody zaznamenali aj na tamojšej továrni. Osadníci napadli aj poľnohospodársku pôdu či stany patriace beduínskej komunite a údajne hádzali kamene na miestnych obyvateľov. Najmenej dvaja ľudia utrpeli poranenia hlavy.
Armáda tvrdí, že maskovaní osadníci utiekli z miesta incidentu, ale vojaci neskôr niekoľko z nich zadržali. „Izraelskí civilisti napadli vojakov, ktorí operovali v oblasti, a spôsobili škody vojenskému vozidlu,“ uviedla armáda.
Izraelský prezident Jicchak Herzog na sieti X odsúdil „šokujúce a závažné incidenty“. Násilie voči civilistom a vojakom podľa jeho slov „prekračuje červenú čiaru“.
Násilné incidenty izraelských osadníkov voči Palestínčanom na Západnom brehu zintenzívneli od začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023. Izraelská armáda je opakovane obviňovaná z nedostatočného zasahovania proti útočníkom. Správy o stíhaní osadníkov zodpovedných za útoky sú ojedinelé, konštatuje DPA.
Macron: Francúzsko pomôže vypracovať návrh palestínskej ústavy
Francúzsko pomôže Palestínskej samospráve, ktorá spravuje Západný breh Jordánu, vypracovať návrh ústavy Palestínskeho štátu, oznámil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron po rokovaní s palestínskym náprotivkom Mahmúdom Abbásom v Paríži. Macron tiež varoval, že izraelské plány na anexiu Predjordánska predstavujú červenú čiaru, na ktorú bude EÚ rázne reagovať. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Francúzsko sa v septembri spolu s ďalšími západnými krajinami vrátane Británie a Kanady pripojilo k viac než 140 štátom vrátane Slovenska, ktoré uznávajú existenciu Palestínskeho štátu.
Rozhodnutie Francúzska uznať Palestínsky štát podnietila nespokojnosť s konaním v Izraela vo vojne proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy a tiež snaha podporiť riešenie dlhoročného konfliktu na Blízkom východe založené na existencii dvoch samostatných štátov. Hoci v Gaze od 10. októbra platí prímerie, situácia sa zhoršuje na Západnom brehu Jordánu, ktorý Izrael okupuje.
„Násilie osadníkov a urýchlenie osadníckych projektov dosahujú nové úrovne, ohrozujú stabilitu Západného brehu a predstavujú porušenie medzinárodného práva,“ povedal Macron po stretnutí s Abbásom.
Francúzsky a palestínsky prezident sa dohodli, že zriadia spoločný výbor, ktorý sa bude podieľať na príprave novej palestínskej ústavy a bude sa snažiť pripraviť potrebné podmienky pre fungovanie Palestínskeho štátu. Abbás zopakoval svoj záväzok k reformám vrátane usporiadania prezidentských a parlamentných volieb „po skončení vojny“.
Macron takisto oznámil, že Francúzsko v roku 2025 prispeje humanitárnou pomocou pre Gazu vo výške 100 miliónov eur.
Prímerie v Pásme Gazy pomohli sprostredkovať USA ako súčasť mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Jeho prvá fáza okrem zastavenia bojov zahŕňala výmenu 20 živých izraelských rukojemníkov za takmer 2000 palestínskych väzňov. Hamas takisto odovzdal telá 24 mŕtvych zajatcov, ostatky zvyšných štyroch sú však naďalej v pobrežnej enkláve.
Podrobnosti druhej fázy vrátane nasadenia medzinárodných bezpečnostných síl, odzbrojenia Hamasu a správy povojnového Pásma Gazy zatiaľ neboli dohodnuté a rokovania podľa Reuters viaznu. V utorok s odvolaním sa na oboznámené zdroje agentúra napísala, že Pásmu Gazy s čoraz väčšou pravdepodobnosťou hrozí rozdelenie na dve časti – jednu pod kontrolou Hamasu a druhú ovládanú Izraelom.
Vodca Hizballáhu Kásim odsúdil americký tlak na Libanon
Spojené štáty sa snažia prinútiť Libanon, aby urobil ústupky Izraelu, bez toho, aby mu za to poskytli akékoľvek protihodnoty, vyhlásil v utorok vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Washington tlačí na odrezanie zdrojov financovania Hizballáhu a zároveň vyvíja tlak na libanonskú vládu, aby odzbrojila spomínané šiitské hnutie.
„Amerika…vyvíja tlak na (libanonskú) vládu, aby urobila ústupky bez akýchkoľvek recipročných záväzkov alebo záruk… a chce dať Izraelu voľnú ruku,“ povedal Kásim v prejave, ktorý odvysielal televízny kanál hnutia al-Manar. „Úlohou vlády nie je počúvať americké diktáty a začať ich implementovať,“ dodal Kásim.
Hizballáh je po vojne s Izraelom, ktorú v novembri 2024 pozastavilo prímerie, výrazne oslabený a izraelské útoky, hoci v menšom rozsahu, aj naďalej pokračujú, pripomína AFP.
Delegácia amerického ministerstva financií sa v nedeľu a pondelok stretla s libanonskými predstaviteľmi a vyzvala ich, aby prijali opatrenia na zastavenie iránskeho financovania Hizballáhu.
Podľa amerického ministerstva financií Irán od januára previedol tejto skupine viac ako jednu miliardu dolárov. Libanonský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity povedal agentúre AFP, že americká delegácia vyslala „jasný a rázny“ odkaz o potrebe aktívne bojovať proti zdrojom financovania Hizballáhu.
Hoci vplyv hnutia na libanonskú politiku od vojny s Izraelom oslabol, skupina naďalej odmieta odovzdať svoje zbrane libanonskej armáde. „Nevzdáme sa našich zbraní, ktoré nám dodávajú silu a odhodlanie,“ zopakoval v utorok Kásim, ktorý prevzal vedenie hnutia po tom, čo jeho predchodcu Hassana Nasralláha pred viac ako rokom zavraždili izraelské jednotky.
Zdroj feed teraz.sk
