Izraelská armáda v utorok uviedla, že zranení sú štyria Palestín?ania. „Bezpe?nostné zložky zasiahli, aby rozohnali konfrontáciu, použili prostriedky na rozpty?ovanie davu a zadržali nieko?ko izraelských civilistov,“ uviedla armáda na platforme Telegram. Pod?a izraelských médií zadržali štyroch ?udí.
Palestínska tla?ová agentúra WAFA informovala, že osadníci podpálili vozidlá vrátane kamiónov v priemyselnej zóne na severovýchode okupovaného územia. Škody zaznamenali aj na tamojšej továrni. Osadníci napadli aj po?nohospodársku pôdu ?i stany patriace beduínskej komunite a údajne hádzali kamene na miestnych obyvate?ov. Najmenej dvaja ?udia utrpeli poranenia hlavy.
Armáda tvrdí, že maskovaní osadníci utiekli z miesta incidentu, ale vojaci neskôr nieko?ko z nich zadržali. „Izraelskí civilisti napadli vojakov, ktorí operovali v oblasti, a spôsobili škody vojenskému vozidlu,“ uviedla armáda.
Izraelský prezident Jicchak Herzog na sieti X odsúdil „šokujúce a závažné incidenty“. Násilie vo?i civilistom a vojakom pod?a jeho slov „prekra?uje ?ervenú ?iaru“.
Násilné incidenty izraelských osadníkov vo?i Palestín?anom na Západnom brehu zintenzívneli od za?iatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023. Izraelská armáda je opakovane obvi?ovaná z nedostato?ného zasahovania proti úto?níkom. Správy o stíhaní osadníkov zodpovedných za útoky sú ojedinelé, konštatuje DPA.
Macron: Francúzsko pomôže vypracova? návrh palestínskej ústavy
Francúzsko pomôže Palestínskej samospráve, ktorá spravuje Západný breh Jordánu, vypracova? návrh ústavy Palestínskeho štátu, oznámil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron po rokovaní s palestínskym náprotivkom Mahmúdom Abbásom v Paríži. Macron tiež varoval, že izraelské plány na anexiu Predjordánska predstavujú ?ervenú ?iaru, na ktorú bude EÚ rázne reagova?. TASR o tom informuje pod?a správ agentúr Reuters a AFP.
Francúzsko sa v septembri spolu s ?alšími západnými krajinami vrátane Británie a Kanady pripojilo k viac než 140 štátom vrátane Slovenska, ktoré uznávajú existenciu Palestínskeho štátu.
Rozhodnutie Francúzska uzna? Palestínsky štát podnietila nespokojnos? s konaním v Izraela vo vojne proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy a tiež snaha podpori? riešenie dlhoro?ného konfliktu na Blízkom východe založené na existencii dvoch samostatných štátov. Hoci v Gaze od 10. októbra platí prímerie, situácia sa zhoršuje na Západnom brehu Jordánu, ktorý Izrael okupuje.
„Násilie osadníkov a urýchlenie osadníckych projektov dosahujú nové úrovne, ohrozujú stabilitu Západného brehu a predstavujú porušenie medzinárodného práva,“ povedal Macron po stretnutí s Abbásom.
Francúzsky a palestínsky prezident sa dohodli, že zriadia spolo?ný výbor, ktorý sa bude podie?a? na príprave novej palestínskej ústavy a bude sa snaži? pripravi? potrebné podmienky pre fungovanie Palestínskeho štátu. Abbás zopakoval svoj záväzok k reformám vrátane usporiadania prezidentských a parlamentných volieb „po skon?ení vojny“.
Macron takisto oznámil, že Francúzsko v roku 2025 prispeje humanitárnou pomocou pre Gazu vo výške 100 miliónov eur.
Prímerie v Pásme Gazy pomohli sprostredkova? USA ako sú?as? mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Jeho prvá fáza okrem zastavenia bojov zah??ala výmenu 20 živých izraelských rukojemníkov za takmer 2000 palestínskych väz?ov. Hamas takisto odovzdal telá 24 m?tvych zajatcov, ostatky zvyšných štyroch sú však na?alej v pobrežnej enkláve.
Podrobnosti druhej fázy vrátane nasadenia medzinárodných bezpe?nostných síl, odzbrojenia Hamasu a správy povojnového Pásma Gazy zatia? neboli dohodnuté a rokovania pod?a Reuters viaznu. V utorok s odvolaním sa na oboznámené zdroje agentúra napísala, že Pásmu Gazy s ?oraz vä?šou pravdepodobnos?ou hrozí rozdelenie na dve ?asti – jednu pod kontrolou Hamasu a druhú ovládanú Izraelom.
Vodca Hizballáhu Kásim odsúdil americký tlak na Libanon
Spojené štáty sa snažia prinúti? Libanon, aby urobil ústupky Izraelu, bez toho, aby mu za to poskytli akéko?vek protihodnoty, vyhlásil v utorok vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim. TASR o tom informuje pod?a správy agentúry AFP.
Washington tla?í na odrezanie zdrojov financovania Hizballáhu a zárove? vyvíja tlak na libanonskú vládu, aby odzbrojila spomínané šiitské hnutie.
„Amerika…vyvíja tlak na (libanonskú) vládu, aby urobila ústupky bez akýchko?vek recipro?ných záväzkov alebo záruk… a chce da? Izraelu vo?nú ruku,“ povedal Kásim v prejave, ktorý odvysielal televízny kanál hnutia al-Manar. „Úlohou vlády nie je po?úva? americké diktáty a za?a? ich implementova?,“ dodal Kásim.
Hizballáh je po vojne s Izraelom, ktorú v novembri 2024 pozastavilo prímerie, výrazne oslabený a izraelské útoky, hoci v menšom rozsahu, aj na?alej pokra?ujú, pripomína AFP.
Delegácia amerického ministerstva financií sa v nede?u a pondelok stretla s libanonskými predstavite?mi a vyzvala ich, aby prijali opatrenia na zastavenie iránskeho financovania Hizballáhu.
Pod?a amerického ministerstva financií Irán od januára previedol tejto skupine viac ako jednu miliardu dolárov. Libanonský predstavite? pod podmienkou zachovania anonymity povedal agentúre AFP, že americká delegácia vyslala „jasný a rázny“ odkaz o potrebe aktívne bojova? proti zdrojom financovania Hizballáhu.
Hoci vplyv hnutia na libanonskú politiku od vojny s Izraelom oslabol, skupina na?alej odmieta odovzda? svoje zbrane libanonskej armáde. „Nevzdáme sa našich zbraní, ktoré nám dodávajú silu a odhodlanie,“ zopakoval v utorok Kásim, ktorý prevzal vedenie hnutia po tom, ?o jeho predchodcu Hassana Nasralláha pred viac ako rokom zavraždili izraelské jednotky.
Zdroj feed teraz.sk
