Obyvatelia z okolia upozornili, že sa tým výrazne obmedzí ich prístup k po?nohospodárskej pôde a k približne 3000 olivovníkom – niektoré z nich sú stáro?né.
Izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT), ktorý dohliada na civilné záležitosti na palestínskych územiach, zverejnil 12. novembra oznámenie o zámere vyvlastni? v danej lokalite nieko?ko pozemkov – vä?šinou patriacich pod palestínsku dedinu Sebastia. Vyvlastnenie údajne súvisí so snahou úradov o „zachovanie a rozvoj tejto lokality“.
Nové rozvojové plány zah??ajú „izraelskú“ cestu, plot okolo miesta a vstupný poplatok.
Izraelská organizácia Mier teraz (Šalom achšav) poukázala na to, že ide o najvä?šie zabranie palestínskej pôdy, aké sa kedy uskuto?nilo na archeologické ú?ely.
Mier teraz dodal, že od izraelskej okupácie Západného brehu Jordánu v roku 1967 došlo k vyvlastneniu pôdy na ú?ely rozvoja pamiatok už pä?krát.
„Vo všetkých prípadoch bolo vyvlastnenie formálne definované ako slúžiace verejnému ú?elu, ale v praxi viedlo k vylú?eniu Palestín?anov z miest,“ uviedla vo vyhlásení organizácia organizácie Mier teraz.
Sebastia sa považuje za jedno z najstarších trvalo osídlených miest na Západnom brehu. V 9. storo?í pred n. l. bola známa pod názvom Samária. Za?iatkom rímskeho obdobia mesto rozšíril a opevnil krá? Herodes Ve?ký, ktorý ho na po?es? cisára Augusta premenoval na Sébaste (Sebastia).
V polovici 4. storo?ia bolo mesto kres?anmi identifikované ako miesto hrobu proroka Jána Krstite?a – nachádza sa údajne v mešite známej ako Nabí Jahjá. V tejto lokalite sa nachádzajú aj ?alšie významné archeologické náleziská. Tieto miesta sú pod kontrolou izraelskej armády, ktorá výrazne s?ažuje prístup nielen obyvate?om obce, ale aj turistom.
Zdroj feed teraz.sk
