Kandidatúru Ziniho už minulý týždeň schválil poradný výbor pre menovania na vyššie pozície. Ten zároveň odmietol argument, že premiér Benjamin Netanjahu nemôže navrhnúť kandidáta na post šéfa Šin Betu, pretože kontrarozviedka aktívne vyšetruje jeho spolupracovníkov pre ich údajné nezákonné väzby na Katar v rámci kauzy známej ako Qatargate.
Zini vo funkcii nahradí Ronena Bara, ktorý na vlastnú žiadosť odstúpil v júni. Svoju demisiu oznámil ešte v apríli po tom, ako Netanjahu vyhlásil, že ho odvoláva. Toto premiérovo sporné rozhodnutie, založené na údajnej strate dôvery, neskôr označil izraelský najvyšší súd za nezákonné.
Práve za pôsobenia Bara totiž začala kontrarozviedka vyšetrovať tzv. Katarskú kauzu, v ktorej ide o podozrenia, že najbližších spolupracovníkov Netanjahua platila katarská vláda za lobovanie v prospech jej záujmov a za propagáciu Kataru.
V právnom stanovisku, ktoré v utorok predložila vláde generálna prokuratúra, sa uvádza, že ako šéf Šin Betu musí Zini konzultovať s právnym poradcom tajnej služby predtým, ako sa bude zaoberať akýmikoľvek otázkami súvisiacimi s osobnými alebo politickými záležitosťami Netanjahua, napísal denník The Times of Israel.
Zini je podľa agentúry AFP členom krajne pravicovej koaličnej strany Náboženský sionizmus. V minulosti zastával viaceré veliteľské pozície v izraelskej armáde, v rámci Šin Betu však nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti.
Netanjahu pri obhajobe svojho výberu podľa vyhlásenia uviedol, že „situácia po 7. októbri si vyžaduje nového riaditeľa Šin Betu, ktorý nepochádza z tejto organizácie“. Odkázal tým na zlyhanie spravodajských služieb, ktoré predchádzalo bezprecedentnému útoku militantného hnutia Hamas na Izrael z jesene 2023, ktorý vyvolal prebiehajúcu vojnu v Pásme Gazy.
Zdroj feed teraz.sk
