Kandidatúru Ziniho už minulý týžde? schválil poradný výbor pre menovania na vyššie pozície. Ten zárove? odmietol argument, že premiér Benjamin Netanjahu nemôže navrhnú? kandidáta na post šéfa Šin Betu, pretože kontrarozviedka aktívne vyšetruje jeho spolupracovníkov pre ich údajné nezákonné väzby na Katar v rámci kauzy známej ako Qatargate.
Zini vo funkcii nahradí Ronena Bara, ktorý na vlastnú žiados? odstúpil v júni. Svoju demisiu oznámil ešte v apríli po tom, ako Netanjahu vyhlásil, že ho odvoláva. Toto premiérovo sporné rozhodnutie, založené na údajnej strate dôvery, neskôr ozna?il izraelský najvyšší súd za nezákonné.
Práve za pôsobenia Bara totiž za?ala kontrarozviedka vyšetrova? tzv. Katarskú kauzu, v ktorej ide o podozrenia, že najbližších spolupracovníkov Netanjahua platila katarská vláda za lobovanie v prospech jej záujmov a za propagáciu Kataru.
V právnom stanovisku, ktoré v utorok predložila vláde generálna prokuratúra, sa uvádza, že ako šéf Šin Betu musí Zini konzultova? s právnym poradcom tajnej služby predtým, ako sa bude zaobera? akýmiko?vek otázkami súvisiacimi s osobnými alebo politickými záležitos?ami Netanjahua, napísal denník The Times of Israel.
Zini je pod?a agentúry AFP ?lenom krajne pravicovej koali?nej strany Náboženský sionizmus. V minulosti zastával viaceré velite?ské pozície v izraelskej armáde, v rámci Šin Betu však nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti.
Netanjahu pri obhajobe svojho výberu pod?a vyhlásenia uviedol, že „situácia po 7. októbri si vyžaduje nového riadite?a Šin Betu, ktorý nepochádza z tejto organizácie“. Odkázal tým na zlyhanie spravodajských služieb, ktoré predchádzalo bezprecedentnému útoku militantného hnutia Hamas na Izrael z jesene 2023, ktorý vyvolal prebiehajúcu vojnu v Pásme Gazy.
Zdroj feed teraz.sk
