Ulice Jeruzalema sa vyprázdnili. Miestni obyvatelia vravia, že im to pripomína „atmosféru ako za pandémie“. Obchody a školy sú zatvorené a tí, ktorí môžu, pracujú z domu, aby zostali blízko protileteckého krytu. To si však vyberá svoju da?.
„Izraelská ekonomika bude v najbližších rokoch asi o 5 % menšia, ako by bola, keby k vojne nedošlo,“ uviedol Liam Peach, hlavný ekonóm pre rozvíjajúce sa trhy zo spolo?nosti Capital Economics. Dôvodom je pokles pracovnej sily pre povolávania záložníkov do armády a nedostatok pracovníkov v Gaze.
Izraelská ekonomika bežne rástla najmenej o 4 % ro?ne. Pred útokom Hamasu v októbri 2023 dosiahol jej rast 6,5 %, v minulom roku to však už bolo menej ako 1 %.
Výdavky na obranu pritom prudko stúpli, o viac ako 60 %, ?ím deficit štátneho rozpo?tu prekro?il 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a pomer dlhu k HDP sa zvýšil na takmer 70 %.
Ratingové agentúry situáciu nervózne sledujú. Agentúry Fitch, Moody’s a S&P hodnotia Izrael ratingovou známkou na spodnej hranici najvyššieho investi?ného stup?a, s negatívnym výh?adom.
„Eskalácia vojenského konfliktu by mohla podstatne oslabi? izraelskú ekonomiku, fiškálnu a platobnú bilanciu,“ uviedla S&P v poznámke minulý týžde? po za?atí izraelských náletov.
Vláda už musela zvýši? da? z pridanej hodnoty (DPH) a plánuje zmrazi? platy štátnych zamestnancov. Nižšie úverové hodnotenie Izraela však znamená, že si nemôže poži?iava? tak výhodne ako iné rozvinuté krajiny, takže musia prís? škrty vo výdavkoch.
Optimisti sa však namiesto obáv z krátkodobého vplyvu vojny na verejné financie alebo narušenia aktivity podnikov pozerajú na dlhší ?asový horizont. Upozor?ujú najmä na vyhliadky, že Irán z toho vyjde ako ove?a menšia strategická hrozba.
Ak Izrael prinesie do regiónu mier a upokojí situáciu v Iráne, dôjde k „ve?kému rozmachu“, uviedol Eugene Kandel, profesor ekonómie a bývalý poradca premiéra Benjamina Netanjahua.
„Súkromné investície budú ove?a vyššie, pretože celý región bude ove?a bezpe?nejší. A ak sa Irán otvorí investíciám, bude to ešte vä?šia príležitos?, pretože je to obrovská krajina,“ povedal.
Pod?a Kandela z krátkodobého h?adiska by ve?ké zvýšenie výdavkov na obranu mohlo vytla?i? ve?mi potrebné verejné a dokonca aj súkromné investície do izraelských ciest, škôl a nemocníc. Z dlhodobého h?adiska by však vyššie vojenské výdavky priniesli aj ekonomický impulz, ke?že podporia už aj tak zna?ný izraelský export obranných prostriedkov. Dodal, že izraelská ekonomika preukázala ve?kú odolnos? aj v minulosti.
Zdroj feed teraz.sk
