„Dnes máme pod kontrolou 40 percent územia mesta Gaza. Operácia sa bude v nasledujúcich dňoch naďalej rozširovať a zintenzívňovať,“ vyhlásil hovorca izraelskej armády Efi Defrin a dodal, že jednotky budú „zvyšovať tlak na (militantné hnutie) Hamas, kým nebude porazené“.
„Budeme naďalej Hamas všade prenasledovať. Misia sa skončí až vtedy, keď sa vrátia zostávajúci izraelskí rukojemníci a skončí vláda Hamasu,“ vyhlásil Defrin. Palestínske úrady uviedli, že pri izraelskej paľbe vo štvrtok zomrelo najmenej 53 ľudí, najmä v meste Gaza.
Defrin zároveň potvrdil, že náčelník generálneho štábu izraelskej armády generálporučík Ejal Zamir povedal vládnemu kabinetu, že bez riadneho plánu bude musieť v meste po obsadení vládnuť armáda. Niektorí ministri podporujú zavedenie vojenskej vlády v Gaze a povolenie vybudovať tam nové osady, no premiér Benjamin Netanjahu to nateraz vylúčil.
Izrael spustil ofenzívu do najväčšieho mesta v Pásme Gazy 10. augusta. Podľa Netanjahua je jej zámerom poraziť militantov z Hamasu a prinútiť ich prepustiť zvyšných izraelských rukojemníkov. Ofenzíva zožala pre vyhlásený hladomor vlnu kritiky od desiatok štátov a medzinárodných organizácií.
Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku na ukončenie vojny v Pásme Gazy Izrael naďalej zintenzívňuje svoje vojenské operácie. Krajina v utorok začala povolávať približne 60.000 záložníkov.
Pásmo Gazy je zničené takmer dvojročnou izraelskou vojenskou ofenzívou, ktorá si podľa miestnych zdravotníckych úradov vyžiadala už vyše 63.000 obetí. Úrady pri počte obetí nerozlišujú medzi civilistami a militantmi, pripomína Reuters.
Izrael tvrdí, že jeho ofenzíva je sebaobranou po tom, čo hnutie Hamas a ďalšie militantné skupiny v októbri 2023 prekročili hranice do Izraela, zabili približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a zhruba 250 ďalších zavliekli do Pásma Gazy.
Zdroj feed teraz.sk
