Podľa zdroja agentúry Reuters bolo rozšírenie izraelskej zvrchovanosti na Západný breh Jordánu spoločne s rokovaniami o vojne v Pásme Gazy na programe nedeľňajšieho zasadnutia bezpečnostného kabinetu premiéra Benjamina Netanjahua.
Bezprostredne nie sú známe podrobnosti o takomto kroku, ani to, ako by sa opatrenie uplatňovalo. Reuters však pripomína, že akýkoľvek krok smerom k anexii Západného brehu by pravdepodobne vyvolal zavrhnutie zo strany Palestínčanov, ako aj zo strany arabských a západných krajín.
Od predchádzajúceho Netanjahuovho sľubu o anexii židovských osád a údolia rieky Jordán bolo v roku 2020 upustené v prospech normalizácie vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom v rámci takzvaných abrahámovských dohôd, ktoré sprostredkoval americký prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia.
Izrael čelí medzinárodnej kritike za vojnu vedenú v Pásme Gazy a vyhradil sa voči sľubom Francúzska, Veľkej Británie, Austrálie či Kanady, ktoré plánujú formálne uznať Palestínsky štát počas Valného zhromaždenia OSN v septembri.
Medzinárodný súdny dvor (MSD) v roku 2024 uviedol, že izraelská politika osídľovania, ako aj využívanie zdrojov na palestínskych územiach sú v rozpore s medzinárodným právom; pokračujúcu prítomnosť Izraela na palestínskych územiach označil za nelegálnu a izraelskú okupáciu týchto území považuje za „de facto anexiu“.
Izrael Západný breh Jordánu okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967. Žijú tam asi tri milióny Palestínčanov a takmer 500.000 Izraelčanov v osadách.
Zdroj feed teraz.sk
