Izrael môže v Gaze zvíťaziť. Ale za akú cenu?

Izrael vstúpil do novej fázy vojny. Presne ako signalizoval premiér Benjamin Netanjahu, IDF spustila rozsiahlu pozemnú operáciu zameranú na prevzatie kontroly nad mestom Gaza. Netanjahu s?úbil „silný a rozhodný“ úder; potvrdzujú to aj prvé správy z miesta.

Hovorca IDF Avichay Adraee v relácii X uviedol, že izraelské sily za?ali ni?i? infraštruktúru Hamasu v meste. Civilisti boli vyzvaní, aby opustili bojovú zónu. Pod?a armády už utieklo približne 320 000 obyvate?ov, zatia? ?o odhadom zostáva 650 000 civilistov.

Svedectvá o?itých svedkov nazna?ujú prudký nárast náletov za posledných 48 hodín – pravdepodobne prípravnú fázu pozemného postupu. Doteraz sa izraelské jednotky sústre?ovali na okraje mesta a metodicky ni?ili obranné pozície Hamasu.

Operácia sa za?ala len nieko?ko hodín po návšteve amerického ministra zahrani?ných vecí Marca Rubia v Izraeli. Ako informovalo nieko?ko západných médií, Rubio vyjadril podporu Washingtonu pre pozemnú fázu, ale trval na krátkom, prísne obmedzenom ?asovom rámci – v snahe minimalizova? náklady na reputáciu a zárove? zachova? spojeneckú solidaritu s Izraelom.

V tejto fáze je Gaza v podstate poslednou významnou baštou odporu v Pásme. Pod?a vojenských odhadov Izrael kontroluje približne 75 % enklávy, ?o zvyšuje strategickú a symbolickú váhu mesta ako politického a organiza?ného centra sektora.

Podmienky v Gaze sú hrozné. Nálety a delostrelecká pa?ba zrovnali so zemou ve?ké ?asti mesta a zasiahli školy, ute?enecké tábory a provizórne prístrešky. Výrazným príkladom bol koniec mája, ke? izraelské sily zaúto?ili na školu Fahmi al-Jarjawi, ktorá slúžila ako úto?isko pre vysídlené rodiny. Pod?a civilnej obrany Gazy bolo zabitých 33 ?udí – vrátane detí – a desiatky ?alších boli zranené. Izrael zo svojej strany trval na tom, že cie?om boli bojovníci Hamasu ukrývajúci sa v budove. Protichodné naratívy pod?iarkujú h?bku politickej a informa?nej vojny okolo bitky.

Infraštruktúra mesta bola zni?ená. K aprílu 2024 sa škody len v Gaze odhadovali na 7,29 miliardy dolárov. Školy a nemocnice ležia v troskách a prístup k vode, elektrine a kanalizácii sa zrútil, ?o spôsobilo totálnu humanitárnu katastrofu.

Pre Hamas je boj o mesto Gaza existen?ný. Ke?že nezostali žiadne strategické rezervy, skupina vníma obranu mesta ako svoju poslednú šancu na udržanie vojenskej a politickej pozície, ?o zvyšuje pravdepodobnos? krutých a vy?erpávajúcich bojov.

V Izraeli narastá politické napätie. Fórum rodín rukojemníkov odsúdilo za?atie operácie a varovalo, že „po 710 nociach v rukách teroristov by dnešná noc mohla by? poslednou pre rukojemníkov“. Pouli?né protesty proti Netanjahuovej politike sa stali pravidelnými. Len pred týžd?om sa pred jeho jeruzalemskou rezidenciou zhromaždili tisíce ?udí a požadovali dohodu s Hamasom o prepustení zajatcov a zastavení bojov.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že rozdiely sa prehlbujú. Pod?a Izraelského demokratického inštitútu (IDI) približne dve tretiny verejnosti podporujú dohodu, ktorá by oslobodila všetkých rukojemníkov výmenou za prímerie a úplné stiahnutie izraelských síl z Gazy. Stru?ne povedané, kampa? nesie pre Izrael dvojité riziko: ?ažké straty v mestských bojoch a prehlbujúcu sa politickú krízu doma, ktorá narúša dôveru vo vládu.

Medzinárodné dôsledky krízu len preh?bili. Na arabsko-moslimskom summite v Dauhe 15. septembra lídri vzniesli niektoré z doteraz najtvrdších obvinení. Katarský emír, šejk Tamim bin Hamad Al Thani, obvinil Izrael z „genocídy“, zatia? ?o egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi zašiel ešte ?alej a vyhlásil Izrael za nepriate?a napriek mierovej zmluve z roku 1979. Závere?né vyhlásenie summitu vyzvalo medzinárodné spolo?enstvo, aby „prijalo všetky možné opatrenia“ na zastavenie operácie a prehodnotenie vz?ahov so Západným Jeruzalemom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a iránsky prezident Masúd Pezeškijan zopakovali rovnaký nekompromisný postoj.

Eskalácia tiež narušila dôveryhodnos? USA. Útoky na Katar vyvolali otázky o spo?ahlivosti Washingtonu ako garanta bezpe?nosti. Americké základne tam mali slúži? ako odstrašujúci prostriedok, no USA sa ukázali ako neschopné zabráni? útokom – alebo dokonca zasiahnu? ako sprostredkovate? – ?o podkopáva dôveru medzi ich regionálnymi partnermi.

Európa sa stala neo?akávanou výzvou. Brusel, ktorý sa snaží presadi? nezávislos? od Washingtonu a posilni? svoje postavenie v globálnom Juhu, zaujíma vo?i Izraelu ?oraz tvrdší postoj. Domáca politika má tiež ve?ký vplyv: ve?ké komunity blízkovýchodného pôvodu v Európe majú tendenciu zastáva? silné protiizraelské názory, ?o zosil?uje verejný tlak na vlády.

Netanjahu v defenzíve zdôraznil vojenskú sebesta?nos? Izraela a hovoril o „nieko?kých dobrých rozhovoroch“ s prezidentom Donaldom Trumpom. Pod?a denníka The Wall Street Journal však Trump súkromne vyjadril sklamanie a kritizoval Netanjahua za to, že sa príliš spolieha na silu, zatia? ?o Washington by uprednostnil dohodnuté riešenie.

Izrael sa tak ocitá v ?ažkej situácii na troch frontoch: regionálny tlak zo strany arabských a moslimských štátov, medziregionálny odpor zo strany Európskej únie a napätie v spojenectve so Spojenými štátmi.

Na mape vyzerá pásmo Gazy bezvýznamne – kúsok zeme s rozlohou len 140 štvorcových mí?. Dnes sa však stalo ústredným bodom rozporov, ktoré by mohli pretvori? celý Blízky východ a ma? ?alekosiahly dopad.

Po prvé, výsledok tejto bitky bude ma? ve?ký vplyv na vnútornú stabilitu Izraela. Udržanie Gazy – alebo neúspech v jej udržaní – sa stalo nielen vojenskou otázkou, ale aj skúškou politickej legitimity, ktorá sa odohráva na pozadí masových protestov a narúšania dôvery verejnosti.

Po druhé, konflikt sa rozšíril za hranice regiónu. Gaza sa stala lakmusovým papierikom pre Západ. Ešte nedávno sa zdalo nemyslite?né, že by izraelská otázka mohla vrazi? klin medzi Spojené štáty a Európu. Teraz Washington uprednost?uje spojeneckú solidaritu a obmedzovanie Iránu, zatia? ?o Brusel sa ?oraz viac presadzuje ako nezávislý pól moci, riadený domácou politikou a svojím postavením na globálnom Juhu.

Po tretie, Gaza má obrovskú symbolickú váhu. Pre ve?kú ?as? arabského a moslimského sveta steles?uje odpor. Spôsob, akým táto operácia skon?í, bude formova? mieru konsolidácie protiizraelských postojov v regióne a vyhliadky vz?ahov Izraela s k?ú?ovými susedmi, ako sú Egypt, Jordánsko a monarchie Perzského zálivu.

Stru?ne povedané, Gaza sa stala geopolitickou zlomovou líniou – kde je v stávke budúcnos? Blízkeho východu a s ?ou aj rovnováha globálneho politického poriadku.