Analytici predpokladajú, že Izrael sa môže po prvý raz pokúsi? zaúto?i? na Hizballáh aj východnejšie ako teraz a zárove? zrejme aj vytvori? bezpe?nú zónu, z ktorej by mohol kontrolova? Hizballáh a zabráni? infiltrácii jeho príslušníkov.
Vojenské operácie zah??ajúce nálety z izraelských Golanských výšin a možno aj z demilitarizovanej zóny, ktorá ich odde?uje od sýrskeho územia, by mohla ešte viac preh?bi? konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom a jeho spojencom, palestínskym hnutím Hamas.
Golanské výšiny sú skalnatá náhorná plošina nachádzajúca sa v juhozápadnej Sýrii, približne 60 kilometrov juhozápadne od Damasku. Ide o územie s rozlohou približne 1000 kilometrov štvorcových.
Izrael ovláda dve tretiny územia Golanských výšin od šes?d?ovej vojny v roku 1967, ke? toto územie obsadil. V roku 1981 schválil zákon o Golanských výšinách, ktorý rozšíril izraelské právo a správu nad Golanskými výšinami a de facto ich tak anektoval.
Bezpe?nostná rada OSN tento krok v rezolúcii ?. 497 odsúdila, izraelský zákon vyhlásila za neplatný a bez medzinárodného právneho ú?inku.
V roku 2019 po?as návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo Washingtone podpísal vtedajší americký prezident Donald Trump výnos, ktorým Spojené štáty uznali izraelskú suverenitu nad Golanskými výšinami. Okrem USA tak doteraz neurobil žiadny iný štát a a Golany sú OSN na?alej považované za výsostné územie Sýrie.
V oblasti Golanských výšin je viac ako 30 židovských osád, kde žije približne 20.000 ?udí. Žijú tam spolu s 20.000 ?alšími Sýr?anmi, vä?šinou drúzskymi Arabmi, ktorí po?as anexie Golanských výšin neutiekli do Sýrie.
Osady sú pod?a medzinárodného práva považované za nelegálne, hoci Izrael túto interpretáciu odmieta.
Sýria vždy trvala na tom, že neprijme mierovú dohodu s Izraelom, ak sa Izrael nestiahne z celých Golanských výšin.
Zdroj feed teraz.sk
