Ivan Mikloš reformy neľutuje, ľutuje však spôsob ich komunikácie

Bratislava 23. apríla (TASR) – Obdobie, ke? Slovensko prijímalo množstvo reforiem potrebných pre vstup do Európskej únie (EÚ), bolo pod?a niekdajšieho podpredsedu vlády Ivana Mikloša ?ažké, ale nesmierne dôležité a napokon aj úspešné. „Naj?ažšie bolo vyrovna? sa s ?ažkým dedi?stvom deformácií zdedených po ére Vladimíra Me?iara, robi? potrebné nepopulárne opatrenia v podmienkach širokej koalície a ešte potom uhra? taký volebný výsledok v roku 2002, aby sme mohli pokra?ova? vo vládnutí,“ spomína si na predvstupové obdobie Mikloš.

Reformy ne?utuje, boli pod?a neho potrebné. „Ako povedal niekdajší estónsky premiér Mart Laar, ?utujem len tie reformy, ktoré som neurobil. Ak nie?o ?utujem, tak spôsob, akým sme robenie reforiem komunikovali. Podcenili sme prejavovanie vä?šieho pochopenia toho, že ?udia sa zmien boja a majú z nich obavy. To potom využil Fico a iní populisti,“ poznamenal pre TASR.

Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004, tento rok si pripomína 20 rokov ?lenstva. K?ú?ové momenty sa pod?a Mikloša neudiali v období nášho vstupu, ale v období pred ním. „K?ú?ové bolo ví?azstvo vtedy opozi?ných strán vo vo?bách v roku 1998 a ukon?enie vládnutia Vladimíra Me?iara, ktoré bolo prí?inou nášho vylú?enia z prístupového procesu. Druhým k?ú?ovým predpokladom nášho neskoršieho vstupu bola jednota všetkých koali?ných strán (bolo ich devä?) v prvej vláde Mikuláša Dzurindu práve na priorite zmazania nášho integra?ného manka vo?i našim susedom vo V4,“ spomína Mikloš.

Rovnako dôležitá bola pod?a neho schopnos? Dzurindu ako predsedu vlády túto jednotu udrža? a manažova? napriek nezhodám, programovým a hodnotovým rozdielom koali?ných strán a ich predstavite?ov vo vláde a vo vládnej koalícii. Mikloš priznáva, že sa obával rozpadnutia širokej vládnej koalície po?as prvej Dzurindovej vlády v rokoch 1998 – 2002.

„Najvä?ším problémom bola Strana demokratickej ?avice (SD?), druhá najsilnejšia koali?ná strana (po SDKÚ), pre ktorú boli problémom takmer všetky potrebné reformy,“ poukázal. Obával sa aj o dostato?nú ú?as? potrebnú pre platnos? referenda o vstupe Slovenska do EÚ. Toto referendum je zatia? jediné úspešné na Slovensku.

V reakcii na otázku o budúcnosti Slovenska v EÚ uviedol, že Slovensko by zrejme prežilo aj bez Únie, otázka je však, za akú cenu a s akými dôsledkami. „Bez EÚ by bola hrozba zni?enia liberálnej demokracie a právneho štátu, ale aj hrozba rozvratu verejných financií omnoho vä?šia ako v podmienkach ?lenstva Slovenska v EÚ. Takže EÚ je dnes nevyhnutnou, aj ke? nie posta?ujúcou, podmienkou zachovania demokracie, slobody, spravodlivosti a prosperity na Slovensku,“ poznamenal pre TASR.