Prezidentov krok bol opodstatnený pre ú?inok, ktorý by zákon mal na spolo?nos?, uviedol pre nede?né vydanie denníka Hamšahri prezidentov poradca Ali Rabií.
SNSC je najvyšším iránskym bezpe?nostným orgánom. Prezident dúfa, že zákon aspo? do istej miery zmierni, píše DPA.
Zákon v parlamente presadili zástancovia tvrdej línie. Ženám, ktoré si nesplnia povinnos? zahali? si hlavu, pod?a neho hrozia vysoké pokuty a odopretie poskytovania služieb zo strany štátu.
Výnimo?ne tvrdé tresty pod?a zákona hrozia verejne známym osobám, napríklad zákaz vykonávania profesie, vycestovania za hranice a konfiškácie majetku až do piatich percent jeho hodnoty.
Zákon sa stal ter?om ostrej kritiky aj od ?lenov vlády a spôsobila zdržanie jeho vstupu do platnosti. Iránsky prezident je proti schváleniu zákona údajne pre obavy z odporu verejnosti a vypuknutia novej vlny nepokojov, uvádza DPA.
Pozorovatelia považujú zákon za sú?as? zápasu medzi zástancami tvrdej línie a umierneného krídla. Pre Pezeškijána môže prípadné prelomenie veta predstavova? problém a ohrozenie umierneného smerovania, ku ktorému sa prezident hlásil po?as svojej prezidentskej kampane, pripomína DPA.
Mnohé iránske ženy v mestách si odmietajú zarýva? hlavu v súlade s prísnymi požiadavkami islamského práva. Trend vzišiel z hnutia Žena, život, sloboda (kurdsky Jin, Jiyan, Azadî), ktoré vzniklo po?as dlhotrvajúcich rozsiahlych ob?ianskych protestov a nepokojov v roku 2022. Tie vypukli po smrti 22-ro?nej Mahsy Amíniovej, ktorá v septembri 2022 zomrela vo väzbe za údajné porušenie islamistických pravidiel obliekania sa pre ženy.
Zdroj feed teraz.sk
