„(Možná) prítomnosť amerických spoločností v regióne je znepokojujúca,“ vyhlásil Pezeškiján pred odchodom na plánovanú cestu, ktorá zahŕňa aj návštevu Bieloruska. „Budeme o tom rokovať (s arménskymi predstaviteľmi) a vyjadríme naše obavy,“ dodal podľa štátnej televízie.
Súčasťou mierovej dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi je zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru cez južné Arménsko s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“. Výhradným právom na jeho výstavbu budú disponovať USA. Prechádzať ma pritom v blízkosti iránskych hraníc.
Teherán dlhodobo vystupuje proti projektu, známemu aj ako Zangezurský koridor, pretože sa obáva odrezania od Arménska a Kaukazu, ako aj prítomnosti potenciálne nepriateľských zahraničných síl pri svojich hraniciach, pripomína AFP.
Iránski predstavitelia po podpise dohody varovali Arménsko, že projekt môže byť súčasťou americkej snahy „presadzovať hegemóniu v kaukazskom regióne“. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí ho cez víkend označil za „citlivú“ záležitosť a upozornil, že môže „spôsobiť geopolitické zmeny v regióne“. Podľa jeho slov arménski predstavitelia Teherán uistili, že na ich území nebudú pod zámienkou výstavby koridoru pôsobiť žiadne americké ozbrojené či bezpečnostné sily.
Arménsko a Azerbajdžan podpísali 8. augusta vo Washingtone mierovú dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi. Zaviazali sa v nej rešpektovať vzájomnú územnú celistvosť a oficiálne ukončiť viac ako tri desaťročia trvajúci konflikt.
Zdroj feed teraz.sk