Okrem parlamentu voli?i v Iráne rozhodovali v piatok aj o zložení Rady expertov — 88-?lenného orgánu zodpovedného za výber najvyššieho iránskeho vodcu. V oboch orgánoch si pod?a dostupných údajov zabezpe?ili vä?šinu kresiel zástancovia tvrdej línie.
Už v predchádzajúcich parlamentných vo?bách v roku 2020 bola volebná ú?as? rekordne nízka, ke? dosiahla len 42,6 percenta. V parlamentných vo?bách v roku 2016 bola ú?as? v prvom kole nad 61 percent.
Vyššej ú?asti tento rok nepomohlo ani to, že volebné miestnosti boli otvorené o šes? hodín dlhšie než sa plánovalo. Ministerstvo vnútra však ocenilo, že Iránci išli voli? napriek „nepriaznivému po?asiu a neustálej propagande zo strany nepriate?a„.
O obsadení 45 z 290 kresiel v parlamente sa rozhodne až v druhom kole hlasovania, ktoré sa uskuto?ní v apríli alebo máji, ke?že ví?azní kandidáti nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov.
Piatkové vo?by boli prvými od septembra 2022, ke? Iránom otriasli masové protesty vyvolané smr?ou mladej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe, kam sa dostala za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.
Pod?a analýzy agentúry AP z 245 zvolených poslancov je 200 zástancami tvrdej línie, zvyšní sú relatívne umiernení, konzervatívni alebo nezávislí. V sú?asnom parlamente je 18 proreformných politikov a 38 ?alších považovaných za nezávislých.
Medzi zákonodarcami zvolenými v prvom kole je len 11 žien. V kon?iacom parlamente je 16 žien.
Zdroj feed teraz.sk
