„Grossiho naliehanie na návštevu bombardovaných zariadení pod zámienkou bezpečnostných opatrení je nezmyselné, možno je to dokonca so zlým úmyslom,“ uviedol Arákčí v príspevku na platforme X. „Irán si vyhradzuje právo podniknúť potrebné kroky na obranu svojich záujmov, svojho ľudu a svojej suverenity,“ dodal.
Arákčí kritizoval šéfa MAAE aj osobne za to, že sa nevyslovil proti izraelským a americkým úderom na iránske jadrové zariadenia, čo označil za Grossiho „šokujúcu zradu“ svojich vlastných povinností. Šéfa MAAE pritom obvinil z toho, že „priamo napomáhal tomuto nezákonnému izraelskému a americkému bombardovaniu“.
Iránsky minister narážal na správu MAAE z 31. mája, v ktorej tento dozorný orgán OSN obvinil Teherán z „menej než uspokojivej“ spolupráce. Podľa Arákčího touto správou zahmlil úsilie Iránu rozptýliť obavy MAAE. Zmienená štvrťročná správa MAAE viedla k tomu, že Rada guvernérov tohto orgánu prijala vo rezolúciu, podľa ktorej Irán neplní svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Podľa Teheránu sa práve týmto krokom otvorila cesta k následnej 12-dňovej vojne, ktorú rozpútal Izrael, keď 13. júna začal útočiť na Irán.
Iránsky parlament v stredu odhlasoval pozastavenie spolupráce s MAAE. Arákčí teraz povedal, že tento nový druh vzťahu s MAAE bude pokračovať, kým nebude možné zaručiť bezpečnosť a ochranu jadrových aktivít Iránu.
Grossi už v pondelok vyzval Irán, aby inšpektorom MAAE umožnil prístup do svojich jadrových zariadení a mohli tak zistiť, čo sa stalo s tamojšími veľkými zásobami vysoko obohateného uránu. Izrael aj niektoré západné krajiny totiž už medzičasom vyjadrili obavy, či Irán nedokázal ešte pred útokmi Izraela a USA svoje zásoby uránu premiestniť.
Zdroj feed teraz.sk