„Teraz pred týmto zhromaždením opäť vyhlasujem, že Irán nikdy neusiloval a nikdy nebude usilovať o výrobu jadrovej bomby. Neusilujeme o jadrové zbrane,“ vyhlásil Pezeškiján. Teherán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program slúži výlučne na mierové účely.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorá vykonáva inšpekcie v Iráne, uviedla, že hoci nemôže zaručiť, že iránsky jadrový program je úplne mierový, nemá ani „žiadne dôveryhodné náznaky“ aktívneho, koordinovaného zbrojného programu.
„Všetci ste boli svedkami toho, že v júni tohto roku bola moja krajina vystavená brutálnej agresii, ktorá bola v hrubom rozpore s najzákladnejšími princípmi medzinárodného práva – leteckými útokmi sionistického režimu a Spojených štátov amerických na iránske mestá, domy a infraštruktúru,“ pokračoval prezident.
K júnovým útokom Izraela v rámci 12-dňovej vojny sa jednorazovým bombardovaním zapojili aj Spojené štáty.
Prezident kritizoval snahy štátov zo zoskupenia E3 (Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska) o spustenie takzvaného „snapback“ mechanizmu na obnovenie sankcií OSN. Teherán obviňujú z porušovania záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody z roku 2015.
Spojené štáty uvalili na iránsku delegáciu v New Yorku prísne obmedzenia týkajúce sa ich pohybu či zákazu prístupu do veľkoobchodných predajní aj predajní luxusného tovaru. Podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Tommyho Pigotta je cieľom „maximalizovať tlak“ na Teherán. Tamojšiu vládu Washington obvinil, že svojim predstaviteľom umožňuje luxusné nakupovanie v zahraničí, zatiaľ čo bežní Iránci čelia „chudobe, zlej infraštruktúre a nedostatku vody a elektriny“.
Hovorca iránskeho rezortu diplomacie Esmáíl Bakájí uviedol, že cieľom tohto kroku bolo „narušiť diplomatické pôsobenie Iránu v rámci OSN“.
Zdroj feed teraz.sk
