Washingtonský návrh koridoru je plánom na izoláciu krajiny, ako aj Ruska, a oslabenie vplyvu oboch v regióne.
Irán odsúdil plán USA na vytvorenie a kontrolu tranzitnej trasy cez Arménsko a varoval, že predstavuje hrozbu pre regionálnu stabilitu a ohrozí bezpe?nostné záujmy Teheránu.
V piatok arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a americký prezident Donald Trump podpísali vo Washingtone dohodu o otvorení dopravného koridoru Zangezur. Trasa spája pevninskú ?as? Azerbajdžanu s jeho exklávou Nachi?evan cez úzky pás zeme v južnom Arménsku pozd?ž hranice s Iránom.
Pod?a dohody budú USA spravova? koridor pod arménskou suverenitou prostredníctvom 99-ro?ného prenájmu pozemku, ktorý prenajímajú konzorciu na výstavbu a prevádzku.
Hoci Teherán uviedol, že víta mierové dohody medzi Jerevanom a Baku, „vehementne“ sa stavia proti tomu, aby sa koridor dostal pod kontrolu USA. Iránski predstavitelia tvrdia, že by to odrezalo Irán od Arménska a destabilizovalo Južný Kaukaz tým, že by to umožnilo zahrani?nú vojenskú a obchodnú prítomnos?.
Ali Akbar Velayati, hlavný poradca iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ozna?il projekt za geopolitický plán USA a Izraela na oslabenie Islamskej republiky, prerušenie jej spojenia s Kaukazom a zavedenie pozemnej blokády Iránu aj Ruska. Tvrdil, že je sú?as?ou širšej stratégie podporovanej NATO a panturkickými hnutiami, ktorej cie?om je presunú? západné zameranie z Ukrajiny na Kaukaz.
„Kaukaz je jedným z najcitlivejších geografických bodov na svete a tento koridor nebude tranzitnou trasou v Trumpovom vlastníctve, ale cintorínom pre jeho žoldnierov,“ povedal Velayati a dodal, že Rusko je tiež „strategicky proti“ tomuto projektu.
Moskva uviedla, že víta úsilie o dosiahnutie stability a prosperity v Zakaukazsku a o normalizáciu vz?ahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Hovorky?a ministerstva zahrani?ných vecí Maria Zacharovová zdôraznila, že najlepšími riešeniami sú tie, ktoré vyvinú krajiny v regióne a ich bezprostrední susedia – konkrétne Rusko, Irán a Turecko.
Poznamenala, že trojstranné dohody podpísané Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom po vojne v Náhornom Karabachu v roku 2020 zostávajú v platnosti a relevantné a že hranicu Arménska s Iránom na?alej strážia ruské pohrani?né sily pod?a zmluvy z roku 1992.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
