Prvá fáza projektu, ktorý sa za?al 10. augusta, zah??a povrchový výkop v lokalite Chasfá na severe Iraku, uviedol riadite? projektu Ahmad Asádí.
Tím pod?a AFP, ktorej reportér v nede?u navštívil spomínanú lokalitu, vykopal ?udské lebky, doposia? pochované pod vrstvami piesku.
Chasfá sa nachádza v blízkosti mesta Mósul, ktoré stúpenci IS vyhlásili za hlavné mesto svojho samozvaného „kalifátu“. V Iraku bola táto džihádistická organizácia porazená koncom roka 2017.
Asádí podotkol, že neexistuje presný po?et obetí pochovaných v spomínanom masovom hrobe, pod?a správy Organizácie Spojených národov z roku 2018 však ide o najvä?ší masový hrob tohto druhu v celom Iraku.
Miestni predstavitelia odhadujú po?et obetí pochovaní v Chasfá na najmenej 4000 s tým, že ich môže by? aj o nieko?ko tisíc viac, píše AFP. Riadite? projektu spresnil, že medzi obe?ami sú „vojaci popravení IS“, príslušníci menšiny Jazídov i obyvatelia Mósulu.
Vykopávanie tiel z Chasfy je obzvláš? náro?né, pretože v dôsledku sírnatej podzemnej vody je pôda mimoriadne pórovitá, uviedol Asádí. Ako dodal, voda mohla erodova? aj ?udské pozostatky, ?o komplikuje identifikáciu obetí pomocou DNA.
Predtým, než bude môc? tím kopa? hlbšie a exhumova? telá v prepadline hlbokej približne 150 a širokej 110 metrov, bude pod?a Asádího potrebný ?alší výskum.
Pod?a irackých úradov ide o miesto „jednej z najhorších masakier“ vykonaných džihádistami, ke? len za jediný de? v roku 2016 popravili 280 ?udí. Bolo medzi nimi aj množstvo zamestnancov ministerstva vnútra.
V bleskovej ofenzíve, ktorá sa za?ala v roku 2014, IS obsadil rozsiahle ?asti územia Iraku a susednej Sýrie, pri?om presadzoval prísny výklad islamského práva a dopúš?al sa rozsiahleho porušovania ?udských práv. OSN odhaduje, že džihádisti po sebe zanechali viac než 200 masových hrobov, v ktorých by sa mohlo nachádza? až 12.000 tiel ich obetí.
Okrem masových hrobov z ?ias IS iracké úrady na?alej objavujú aj masové hroby pochádzajúce z obdobia vlády exprezidenta Saddáma Husajna, zvrhnutého po?as invázie vedenej USA v roku 2003.
Zdroj feed teraz.sk
