Za úsvitu v Bagdade si mnohí obyvatelia ako prvá všimnú nie teplo východu slnka, ale chu? vzduchu – slabá horkos? usadzujúca sa na balkónoch, trhových stánkoch a uliciach lemovaných palmami, kde sa zhromaž?ujú ranní dochádzajúci.
Tieto rána odha?ujú, ako rýchlo sa zmenili prirodzené rytmy mesta: menej vtá?ieho spevu, viac prachu; menej zelených plôch a viac betónu tý?iaceho sa všetkými smermi. Iracké prostredie, kedysi formované riekami a sadmi, sa vidite?ne mení – každodenný znak toho, že sa pod bežným životom mení nie?o hlboké.
Bagdad nie je cudzí krízam, no environmentálny úpadok, ktorý sa zmieta v jeho uliciach, dosiahol alarmujúcu úrove?. Priemerné ro?né koncentrácie PM2,5 teraz presahujú 70 – 80 µg/m³ – ?o je takmer 14-násobok bezpe?ného limitu Svetovej zdravotníckej organizácie. Iracké monitorovacie stanice a medzinárodné klimatické observatóriá neustále zara?ujú Bagdad medzi 20 najzne?istenejších miest na svete a po?as období pieso?ných búrok niekedy aj medzi pä? najlepších.
Dýchanie zákona
Ú?inky presahujú hmlistú oblohu, pretože verejné zdravie, kvalita života a dlhodobé ekonomické vyhliadky sú ohrozené zhoršovaním životného prostredia. V roku 2024 ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že respira?né ochorenia predstavovali takmer 18 % návštev kliník po?as mesiacov s najvyšším zne?istením, zatia? ?o Svetová banka odhadla, že zhoršovanie životného prostredia stojí Irak viac ako 4 – 5 miliárd dolárov ro?ne v stratenej produktivite, zá?aži zdravotnej starostlivosti a narušeniach súvisiacich s klímou.
Vládne opatrenia sa zamerali na priemyselný odpad a nebezpe?né emisie, no environmentálni špecialisti varujú, že obmedzené technické kapacity a nerovnomerné monitorovanie bránia pokroku.
Medzi tými, ktorí vyjadrujú poplach, je Observatórium zeleného Iraku, tím sledovajúci environmentálne podmienky v celej krajine, ktoré uvádza nepríjemné zistenia: zmenšujúce sa zelené pásy, neplánovaná výstavba a rastúca kontaminácia ovzdušia spolo?ne narušili kvalitu života v irackých mestách.
Observatórium tiež poznamenalo, že Bagdad stratil od roku 2000 takmer 40 % svojho zeleného porastu, pri?om tento pokles urýchlili rekordné vlny horú?av a roky nedostato?ného urbanistického plánovania.
Environmentálny výskumník Omar Abdul-Latif pre Shafaq News vysvetlil, že k?ú?ové zne?is?ujúce látky – oxid dusi?itý a oxid siri?itý – sú v sú?asnosti v mestskej atmosfére rozšírené. Údaje z východného Bagdadu nazna?ujú, že hladiny NO? sú takmer dvojnásobné oproti svetovému mestskému priemeru, zatia? ?o SO? ?asto prekra?uje limity pre Irak.
Krátkodobá expozícia spôsobuje nevo?nos? a nepohodlie, zatia? ?o dlhodobá expozícia prispieva ku kardiovaskulárnym komplikáciám, ?o sa prejavuje v 15 % náraste prípadov ischemickej choroby srdca za posledné desa?ro?ie.
Varoval, že kyslé dažde, ved?ajší produkt týchto emisií, degradujú chemické zloženie pôdy a podkopávajú vegetáciu, a poukázal na tlak, ktorému Irak ?elí v dôsledku rýchlo sa zintenzívniacich klimatických zmien. Poukázal na to, že len v minulom roku krajina zažila viac ako 100 dní prachových búrok – rekord, ktorý sa v jej modernej meteorologickej histórii nevídaný.
Rieky sú vy?erpané
Úradníci ministerstva životného prostredia krízu uznávajú. Klimatické zmeny znížili prietoky riek, zhoršili sucho a zvýšili závislos? od vodných zdrojov kontrolovaných susednými krajinami. Podiel Iraku na Tigrise a Eufrate klesol od roku 2000 takmer o 30 %, pri?om prognózy nazna?ujú 50 % pokles do roku 2035, ak sa sú?asná vodná politika zachová.
Hovorca ministerstva Loay al-Mukhtar pre Shafaq News uviedol, že národná stratégia je nevyhnutná na zlepšenie efektívnosti využívania vody, modernizáciu zavlažovania, rozšírenie infraštruktúry na úpravu vody a zabezpe?enie udržate?ného využívania zdrojov. Takéto opatrenia sú k?ú?ové pre riešenie akútneho nedostatku a zlepšenie kvality vody, najmä preto, že dostupnos? vody na obyvate?a klesla z 2 100 metrov kubických v roku 1977 na menej ako 400 metrov kubických dnes – ?o je jedna z najnižších úrovní v regióne.
Ekológovia tiež monitorujú rýchly rast miest. Ekológ Iqbal Latif Jaber pre Shafaq News poznamenal, že migrácia z vidieka a neregulovaný rast miest zmenšujú zelené plochy. Medzi rokmi 2000 a 2020 sa mestská populácia Iraku zvýšila zo 66 % na viac ako 71 %, ?ím sa pridal šes? miliónov obyvate?ov miest.
Ako polia ustupujú betónu, zvyšujú sa emisie uhlíka, hromadí sa odpad a zvyšuje sa množstvo chemických zvyškov. Výsledkom je fragmentovaný mestský ekosystém, kde sa pôda kontaminuje, miznú prirodzené toky a biodiverzita, ktorá kedysi podporovala mestský život, sa potichu zmenšuje.
Oficiálne záznamy ilustrujú rozsah tohto posunu: Irak stratil za posledné tri desa?ro?ia takmer 30 % svojej produktívnej po?nohospodárskej pôdy v dôsledku klimatických tlakov a dlhotrvajúceho sucha, pri?om posledné štyri roky znamenali jeden z najvážnejších nedostatkov vody v modernej histórii. Vidiecke provincie ako Ninive, Bábil a Dijála hlásili zníženie výnosov plodín o 40 – 70 %, ?ím sa zintenzívnil ekonomický tlak a urýchlila migrácia do už aj tak za?ažených miest.
Ministerstvo životného prostredia v reakcii na to vykonalo inšpekcie zamerané na zariadenia zodpovedné za nebezpe?ný odpad. Medzi tieto opatrenia patrí prehodnotenie povolení, sprísnenie doh?adu, modernizácia systémov zachytávania a nasadenie digitálnych nástrojov na sledovanie likvidácie odpadu v reálnom ?ase.
Cie?om je obmedzi? kontamináciu z priemyselných a ropných ved?ajších produktov. Irak ro?ne vyprodukuje 31 miliónov ton tuhého odpadu vrátane miliónov z ropných operácií, no len zlomok z neho sa spracováva modernými systémami. Odborníci varujú, že zastarané technológie a slabý doh?ad umož?ujú niektorým zariadeniam prevádzkova? sa bez riadnej kontroly.
Sadenie nádeje teraz
Pod?a Observatória zeleného Iraku cesta vpred vedie skôr k transformácii environmentálnej trajektórie Iraku než len k riadeniu úpadku. Organizácia zdôraz?uje potrebu komplexnej stratégie zeleného rozvoja, ktorá znižuje závislos? od uhlíka a obnovuje degradovanú krajinu.
Takýto plán by zah??al rozsiahlu ekologickú obnovu vrátane národnej iniciatívy na výsadbu pätnástich miliárd stromov – projekt ur?ený na boj proti dezertifikácii, ochladzovanie mestského prostredia a zlepšenie kvality ovzdušia. Observatórium poznamenalo, že rovnako dôležité je posilnenie správy vodných zdrojov, presadzovanie dodržiavania predpisov v priemysle a obnova zeleného porastu v husto osídlených irackých mestách.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
