„Rozhodovanie investorov ovplyvňuje aktuálne aj veľká miera neistoty – ako sa nakoniec svet vyrovná s obchodnými clami prezidenta Trumpa, ako na ne zareagujú ceny a štatistiky inflácie, rastú pochybnosti o dôveryhodnosti dolára či napätie na Blízkom východe. Riziká, ktoré by mohli akcie na čas potopiť, však existovali aj v minulosti. Napriek tomu akcie dlhodobo rastú a minulosť nám tak ukazuje, že má zmysel byť zainvestovaný,“ skonštatoval analytik.
Bajzík ďalej priblížil, že existujú dáta od viacerých amerických bánk a iných inštitúcií, ktoré dokazujú, že akciové trhy po dosiahnutí historických maxím v nasledujúcich obdobiach rastú dokonca ešte o niečo viac, ako je priemer v dňoch, keď na maximách nie sú. Dodal, že čakať na korekciu nemusí byť najlepšia stratégia. V dlhodobom horizonte podľa neho nedáva časovanie trhu žiadny význam.
Pozornosť upriamil aj na dĺžku investičného horizontu. „Ak sa pozrieme na historické dáta z najznámejšieho indexu S&P 500 od roku 1928 do roku 2023, zistíme, že ak by investor v tomto období nakúpil akcie a držal ich jeden deň, v pluse by bol v 53 % prípadov. Pri držaní investície jeden mesiac ide o 62 % úspešnosť, pri jednom roku je pozitívnych 75 % prípadov, pri piatich rokoch 89 %, pri desiatich rokoch už 94 %. A pri dvadsaťročnom horizonte v USA neexistuje ani jedno obdobie, v ktorom by boli akciové trhy so započítaním dividend v mínuse,“ vyčíslil analytik.
Pravdepodobnosť zisku podľa neho následne stúpa aj vďaka priebežným nákupom, a to najmä v poklesoch. Ak totiž trh ide do mínusu, pravidelným dokupovaním si investor znižuje priemernú nákupnú cenu, vysvetlil odborník.
Zdroj feed teraz.sk
