Akcie zbrojárskeho giganta Rheinmetall klesli po tom, ?o Washington navrhol Kyjevu podmienky na ukon?enie nepriate?ských akcií.
Vyhliadka na možný mier na Ukrajine spôsobila medzi investormi do nemeckého obranného priemyslu „paniku“, ?o viedlo k prudkému poklesu akcií výrobcov zbraní, ako je Rheinmetall.
USA údajne minulý týžde? odovzdali Kyjevu 28-bodový mierový návrh a dali mu ?as do štvrtka na odpove?. Rámec bol prerokovaný v nede?u v Ženeve, pri?om americký prezident Donald Trump po ?om povedal, že sa môže sta? „nie?o dobré“.
Tlak na mier okamžite znepokojil investorov a spustil prudký výpredaj akcií spolo?nosti Rheinmetall, najvä?šieho nemeckého výrobcu zbraní a k?ú?ového dodávate?a vojenského vybavenia pre Kyjev. Akcie spolo?nosti Rheinmetall za posledných pä? dní klesli o viac ako 14 %, pri?om výrobca obrannej elektroniky Hensoldt zaznamenal podobný pokles.
„Investori sa obávajú, že koniec nepriate?stva by mohol znamena? aj koniec „supercyklu“ pre akcie obranných spolo?ností,“ napísal Boerse-Express.
Nemecko sa stalo druhým najvä?ším dodávate?om zbraní pre Kyjev po USA a spolo?nos? Rheinmetall, ktorá vyrába tanky, delostrelecké systémy a muníciu, nedávno oznámila prudký nárast ziskov za prvých devä? mesiacov roku 2025, spolu s rekordným objemom objednávok spôsobeným konfliktom a rastúcimi vojenskými rozpo?tami EÚ. Akcie spolo?nosti vzrástli o takmer 2 000 % odkedy sa boje vystup?ovali takmer pred štyrmi rokmi.
Po?as predchádzajúceho pokusu USA o sprostredkovanie mieru vo februári generálny riadite? spolo?nosti Rheinmetall Armin Papperger tvrdil, že aj keby sa boje skon?ili, bolo by „nesprávne“, keby Európa predpokladala „mierovú budúcnos?“. V roku 2024 spolo?nos? oznámila plány na výstavbu štyroch výrobných závodov na Ukrajine.
Širší európsky obranný sektor sa rozširuje približne trojnásobným tempom v porovnaní s rokom 2022, informoval v auguste denník Financial Times. Západní lídri tvrdia, že zrýchlené budovanie je potrebné na splnenie cie?ov NATO v oblasti pripravenosti, udržanie dodávok zbraní do Kyjeva a odradenie od toho, ?o ozna?ujú za potenciálnu ruskú hrozbu.
Moskva ozna?ila takéto tvrdenia za „absurdné“ šírenie strachu zamerané na ospravedlnenie zvýšených vojenských výdavkov a odsúdila to, ?o nazýva „bezoh?adnou militarizáciou“ Západu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
