„Na Slovensku bola najvä?šia ?as? dlhopisov vydaných minulý rok odkúpená bankami. Tie kúpili až 43 % a boli tak hlavnými investormi do štátneho dlhu. Druhým najvýznamnejším investorom boli zahrani?ní investori, ktorí kúpili 36 % novovydaných vládnych dlhopisov,“ vy?íslili analytici. Potvrdil sa tak dlhodobo ve?ký význam bankového sektora v tejto oblasti, ke?že banky vlastnia približne 30 % nesplatených záväzkov Slovenska.
ECB v boji s vysokou infláciou okrem zvyšovania úrokových sadzieb zastavila minulý rok nákupy aktív v rámci programu APP, kam patria aj nákupy štátnych dlhopisov. Pre trh s vládnymi dlhopismi sa tak stal k?ú?ový súkromný sektor, pripomenuli ekonómovia. Zahrani?ní investori a domácnosti sa stali v roku 2023 hlavnými kupcami novovydaných štátnych dlhopisov v eurozóne.
Zvyšovanie úrokových sadzieb ECB sa prejavilo aj zvýšením sadzieb, za ktoré si poži?iavajú vlády jednotlivých krajín. „Zahrani?ní investori aj domácnosti v snahe dosiahnu? zisk flexibilne zareagovali na zmeny výnosov a navýšili svoje držby vládnych dlhopisov vä?šiny krajín eurozóny. Napriek tomu, že sa dopyt domácností po vládnych dlhopisoch zvýšil, tak domácnosti stále vlastnia len okolo 3 % vydaných štátnych dlhopisov v eurozóne,“ priblížili analytici. Banky sa rozhodli v prípade niektorých krajín svoj podiel na financovaní ich dlhu dokonca zníži?.
Aktuálne odhady nazna?ujú, že v budúcnosti budú novovydané štátne dlhopisy nakupova? prevažne zahrani?ní investori. Nedostatok záujmu o dlhopisy špecifických krajín však môže prináša? ur?ité riziká. „Krajiny, po ktorých dlhopisoch bude menší dopyt, budú nútené motivova? investorov vyššími výnosmi. To však prinesie zvýšenie nákladov na splácanie tohto dlhu v budúcnosti,“ avizovali analytici NBS. Lepšie hospodárenie vlád a ekonomický rast by pod?a nich mohli zlepši? udržate?nos? verejných dlhov.
Zdroj feed teraz.sk
