Iniciatíva okrem iného uviedla, že hoci sa ?ažba realizovala mimo najprísnejšie chránenej ?asti rezervácie, ide o chránené vtá?ie územie, územie európskeho významu aj biosférickú rezerváciu. Vy?ažené mali by? prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a pod?a iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z h?adiska premnoženia podkôrneho hmyzu. Ondrej Kameniar z iniciatívy upozornil, že sú z ekologického h?adiska ve?mi dôležité pre lesný ekosystém a poskytujú viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Ne?aleko miesta ?ažby boli pod?a neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hluchá?a hôrneho.
Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo, že vykonaná náhodná ?ažba na štátnych pozemkoch v Správe TANAP-u bola spracovaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody z decembra 2020. Tá má platnos? až do roku 2026. Vo veci malo rozhodnú? ešte bývalé vedenie envirorezortu a so spracovaním dreva sa za?alo na jese? minulého roku. „Z dôvodu nepriaznivého po?asia boli práce ukon?ené až v mesiaci február 2024,“ uviedlo ministerstvo.
Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovna? s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. ?ažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ?ažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.
Zdroj feed teraz.sk
