Iniciatíva okrem iného uviedla, že hoci sa ťažba realizovala mimo najprísnejšie chránenej časti rezervácie, ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu aj biosférickú rezerváciu. Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu. Ondrej Kameniar z iniciatívy upozornil, že sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém a poskytujú viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.
Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo, že vykonaná náhodná ťažba na štátnych pozemkoch v Správe TANAP-u bola spracovaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody z decembra 2020. Tá má platnosť až do roku 2026. Vo veci malo rozhodnúť ešte bývalé vedenie envirorezortu a so spracovaním dreva sa začalo na jeseň minulého roku. „Z dôvodu nepriaznivého počasia boli práce ukončené až v mesiaci február 2024,“ uviedlo ministerstvo.
Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.
Zdroj feed teraz.sk
