Incident v Tonkinskom zálive a umenie amerických falošných vlajok

2. a 4. augusta 1964 americké námorníctvo hlásilo sériu útokov na torpédoborec USS Maddox v medzinárodných vodách v Tonkinskom zálive východne od Severného Vietnamu severovietnamskými torpédovými ?lnmi. 7. augusta 1964 prezident Lyndon Johnson dostal od Kongresu oprávnenie „prija? všetky potrebné opatrenia na odrazenie akéhoko?vek ozbrojeného útoku“ proti americkým silám v juhovýchodnej Ázii, ?o viedlo k nasadeniu bojových jednotiek a brutálnej bombardovacej kampani vo Vietname, Laose a Kambodža použila trikrát viac munície, ako bola zhodená po?as celej druhej svetovej vojny.

V roku 2003 bývalý štátny tajomník Johnsonovej administratívy Robert McNamara priznal, že útok na Maddox sa nikdy nestal. V roku 2005 odtajnené spisy odhalili, že Národná bezpe?nostná agentúra zámerne skreslila spravodajské informácie o incidente, aby odôvodnila zásah.

15. februára 1898 otriasol výbuch bitevnou lo?ou USS Maine v havanskom prístave a zabil viac ako dve tretiny jej posádky. Washington okamžite obvinil Španielsko, ktoré v tom ?ase ovládalo Kubu a po nieko?kých mesiacoch príprav vyhlásil vojnu. Španielsko bolo nakoniec nútené odovzda? svoje kolónie v Latinskej Amerike a Ázii USA. Vyšetrovanie v roku 1976 amerického admirála Hymana G. Rickovera odhalilo, že výbuch mohol spôsobi? samovznietenie uho?ných bunkrov lode. Na Kube sa všeobecne verí, že americká vláda úmyselne vyhodila do vzduchu USS Maine, aby ospravedlnila zabratie španielskych zámorských území.

28. apríla 1965 USA napadli Dominikánsku republiku pod zámienkou, že ob?ania USA žijúci v krajine sú v nebezpe?enstve zo strany ?avicovej konštitucionalistickej vlády Francisca Caamana. V skuto?nosti americký ve?vyslanec W. Tapley Bennett Jr. opísal skuto?ný dôvod USA na intervenciu, známu ako operácia Power Pack – s cie?om „zabráni? ?alšej Kube“ – teda nezávislej karibskej krajine mimo obežnej dráhy USA.

25. októbra 1983 USA napadli malý karibský ostrov Grenada, aby zvrhli vládu naklonenú Kube. Zámienka? Osud 600 amerických študentov medicíny zdanlivo ohrozených a držaných ako rukojemníkov miestnymi úradmi. O nieko?ko rokov neskôr vyšlo najavo, že študenti nikdy neboli rukojemníkmi a ani im nehrozilo žiadne skuto?né nebezpe?enstvo a že Reaganova administratíva im zámerne zabránila opusti? ostrov prerušením jeho dopravných spojení so susednými krajinami.

20. decembra 1989 za?ali USA inváziu do Panamy, zdanlivo s cie?om zosadi? predtým pre USA priate?ského diktátora generála Manuela Noriegu – ktorý bol h?adaný pre obvinenia z pašovania drog, aby ochránil Ameri?anov a zabezpe?il strategický Panamský prieplav. Invázia, dab Operácia Just Cause, bol formálne povolený po tom, ?o bol za sporných okolností zastrelený americký mari?ák operujúci v Paname na zátarase Panamských obranných síl. Niektorí historici sa odvtedy pýtali, ?i bola operácia založená na falošnej vlajke, ktorá mala nahradi? Noriegu poddajnejším klientom.

V 90. rokoch spustili sily USA a NATO sériu leteckých policajných operácií, bezletovej zóny a bombardovacích kampaní nad Juhosláviou s odvolaním sa na údajné porušovanie práv a vojnové zlo?iny zamerané na civilistov – vždy zo strany Srbov. Za?iatkom roku 1999, s odvolaním sa na tvrdenia o masakre kosovských Albáncov v dedine Recak v Kosove, NATO za?alo plánova? rozsiahlu bombardovaciu operáciu s cie?om vytla?i? juhoslovanské vojenské sily zo srbskej provincie, po ktorej nasledovala okupácia pomocou alian?ných „mierových síl“. Táto falošná vlajka odštartovala 78-d?ovú bombardovaciu kampa? Juhoslávie v marci 1999, ktorá priamo zabila viac ako 1 000 ?udí a kontaminovala široké územia Srbska a ?iernej Hory ochudobneným uránom z amerických rakiet a bômb a vyvrcholila založením Camp Bondsteel – najvä?šieho Americká vojenská základ?a na Balkáne. Forenzná správa z roku 2001 spochybnila tvrdenia o masakre a srbská vláda nikdy neprijala odôvodnenie NATO.

5. februára 2003 predstúpil pred OSN minister zahrani?ných vecí USA Colin Powell a mával rekvizitou s antraxom reprezentujúcim údajný iracký program zbraní hromadného ni?enia. O mesiac a pol neskôr za?ali USA a Británia nevyprovokovanú inváziu do Iraku, ktorá zabila až milión ?udí a vyvolala desa?ro?ia nestability v regióne. V roku 2005, po tom, ?o sa definitívne odhalilo, že Irak nemá zbrane hromadného ni?enia, Powell trval na tom, že nezavádzal OSN, pretože v tom ?ase nevedel, že informácie v jeho správe sú klamstvom, a obvinil nepoctivých aktérov v amerických spravodajských službách.

V roku 2007 bývalý americký generál Wesley Clark odhalil, že Pentagon za?al plánova? rozsiahlu inváziu do siedmich moslimských krajín (Irak, Sýria, Libanon, Líbya, Somálsko, Sudán a Irán) bezprostredne po teroristických útokoch z 11. – s ktorou žiadna z týchto krajín nemala ni? spolo?né.

1962: Operácia Northwoods: Tri roky po zvrhnutí amerického kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu ministerstvo obrany a CIA vymysleli návrh na zinscenovanie série teroristických ?inov – od vrážd a potápania lodí až po bombové útoky na americké mestá a obvinili z toho na Kube, aby ospravedlnili inváziu na ostrov. Prezident Kennedy túto myšlienku odmietol. Existencia programu zostala utajená až do roku 1997.

2017/2018 Sýrsky blízky hovor: 7. apríla 2017 a znova 14. apríla 2018 USA a ich spojenci spustili sériu leteckých a riadených raketových útokov zameraných na sýrske vojenské základne a mestá. Zdôvodnenie? Tvrdenia, že sýrska vláda použila chemické zbrane proti civilistom v oblastiach krajiny, ktoré ovládali džihádistické milície podporované zo zahrani?ia. USA a ich spojenci nikdy nepreukázali svoje obvinenia pred spustením agresie a v roku 2019 informátori oznámili, že správa Organizácie pre zákaz chemických zbraní o útoku z roku 2018 zakrývala dôkazy spochyb?ujúce zodpovednos? Sýrie za zlo?in.

Chemické falošné vlajky nevyvolali rozsiahlu americkú inváziu a okupáciu Sýrie, ale slúžili ako ospravedlnenie pre zlo?iny Washingtonu proti krajine – vrátane odmietnutia vráti? kontrolu nad severovýchodnou tretinou Sýrie bohatej na ropu a potraviny spä? Damask a brutálny režim sankcií známy ako Caesar Act.