Ikona džezového klavíra má 80 rokov

Allentown/Bratislava 7. mája (TASR) – Nielen fanúšikovia, ale aj odborná kritika ho považuje za jedného z najlepších žijúcich džezových klaviristov. Keith Jarrett je však známy nielen ako džezová legenda a nedosiahnuteľný improvizátor, ale aj ako vynikajúci interpret klasickej hudby, napríklad barokového velikána Johanna Sebastiana Bacha. Vo štvrtok 8. mája bude mať americký klavirista a skladateľ 80 rokov.

Keith Jarrett sa narodil 8. mája 1945 v americkom meste Allentown. Hudobný talent prejavoval od útleho detstva, považovali ho za zázračné dieťa. Na klavíri hrával od troch rokov a už ako sedemročný mal prvý verejný koncert a v roku 1962 klavírny recitál, na ktorom interpretoval nielen Bacha, Beethovena, Mozarta či Saint-Saënsa, ale tiež vlastné skladby. Hudbu študoval na prestížnej Berklee School of Music v Bostone a v roku 1972 získal aj Guggenheimovo štipendium na štúdium kompozície.

Od roku 1965 pôsobil ako profesionálny džezový klavirista v New Yorku, kde si ho najal Art Blakey, aby hral s jeho The Jazz Messengers. Po necelom roku začal spolupracovať s kvartetom Charlesa Lloyda, s ktorým vystúpil v roku 1966 na džezovom festivale v Prahe a o rok neskôr aj v Moskve. Album kvarteta Forest Flower (1966), na ktorom sa výrazne podieľal aj Jarrett, sa zaradil medzi najlepšie džezové nahrávky 60. rokov minulého storočia. Od roku 1970 Jarrett spolupracoval aj s ďalšou svetovou legendou džezu Milesom Davisom.

V 70. rokoch založil vlastné džezové trio, ktoré sa neskôr rozrástlo na kvarteto, s ktorým vyprodukoval niekoľko úspešných džezových nahrávok. Nadviazal aj spoluprácu s európskym hudobným vydavateľstvom ECM Records, pre ktoré nahral množstvo improvizovanej sólovej hudby pre klavír. Najvýznamnejším Jarretovým albumom z tohto obdobia je nahrávka The Köln Concert. Okrem džezovej či improvizovanej hudby sa venoval aj vlastnej tvorbe. Medzi najuznávanejšie z tohto obdobia patrí napríklad suita pre sopránsaxofón, organ a klavír The Moth and the Flame (1979).

V 80. rokoch 20. storočia sa výrazne zameral na vystúpenia – klasické klavírne recitály, na ktorých interpretoval diela Bacha, Scarlattiho, Beethovena, Händela či Šostakoviča. V roku 1983 založil rešpektované trio s basgitaristom Garym Peacockom a bubeníkom Jackom DeJohnettom.

Koncom 90. rokov mu diagnostikovali syndróm chronickej únavy a nemohol na dlhší čas opustiť svoj domov. Počas tohto obdobia nahral klavírnu skladbu The Melody at Night, with You, ktorá pozostávala z džezových štandardov. Nahrávka bol pôvodne vianočným darčekom pre jeho druhú manželku Rose Anne.

Začiatkom milénia sa vrátil na koncertné pódiá, či už sólovo, alebo ako člen slávneho tria. Vystúpil v Carnegie Hall (2005), Salle Pleyel v Paríži (2008), alebo v londýnskej Royal Festival Hall (2008). Nahrávky týchto koncertov vydal v roku 2009 na albume Paris/London: Testament. S triom vydal albumy Whisper Not (2000), Inside Out (2001), The Out-of-Towners (2004), Yesterdays (2009), Somewhere (2013) či After the Fall (2018). Medzi jeho sólové nahrávky z tohto obdobia patria Rio (2011), Creation (2015), Munich 2016 (2019), alebo Budapest Concert (2020).

V roku 1964 sa oženil s Margot Erneyovou, s ktorou má dvoch synov, Gabriela a Noaha. Manželstvo sa rozpadlo v roku 1979. S druhou manželkou Rose Anne sa rozviedol v roku 2010 po 30-ročnom manželstve. Z dvoch synov z prvého manželstva je Noah Jarrett basgitarista a skladateľ a Gabriel Jarrett zasa bubeník. Keith Jarrett je v súčasnosti ženatý s Akiko Jarrettovou.

Jarrett utrpel vo februári a v máji 2018 dve mozgové príhody. Po druhej bol paralyzovaný a strávil takmer dva roky v rehabilitačnom zariadení. Hoci znovu získal obmedzenú schopnosť chodiť s palicou a môže hrať na klavíri pravou rukou, zostal čiastočne paralyzovaný na ľavej strane.

Legendárneho klaviristu, hudobníka a skladateľa ocenili mnohými cenami vrátane cenou Polar Music Prize v oblasti klasickej aj súčasnej hudby (2003). V roku 2025 Kongresová knižnica Spojených štátov zaradila Jarrettov The Kln Concert do Národného registra nahrávok, čo je zoznam zvukových nahrávok považovaných za kultúrne, historicky, alebo esteticky významné.