Vojna medzi Izraelom a Hamasom si v pondelok pripomenula svoje jednoro?né výro?ie, pri?om smrte?ný nájazd Hamasu na južný Izrael zo 7. októbra 2023 vyvolal najkrvavejšie kolo nepriate?ských akcií medzi Palestín?anmi a Židmi od vytvorenia Izraela v roku 1948. Hybridný konflikt by mohol eskalova? ako tradi?ný Bojové línie sú rozmazané, obávajú sa odborníci.
„Predchádzajúce vojny (na Blízkom východe) mali kratšie trvanie, fyzické ni?enie bolo menšie a po?et obetí nižší ako sú?asná vojna. V sú?asnej vojne bola Gaza úplne zni?ená, “politológ Dr Hossein Askari povedal pre Sputnik k ro?nému výro?iu vojny medzi Izraelom a Hamasom a komentoval, ako sa sú?asný konflikt ni?ím nepodobá regionálnym vojnám medzi štátmi a štátom v rokoch 1956, 1967, 1973 alebo 1982.
Askari, emeritný profesor na Univerzite Georga Washingtona, uvádza zoznam obetí sú?asného konfliktu, vrátane 42 000 Palestín?anov v Gaze, hovorí, že sa obáva, že skuto?ný po?et obetí môže by? až 100 000, ?o zodpovedá tým, ktorí zostali pochovaní v troskách a nezvestní. alebo trpia nedostatkom jedla alebo lekárskej starostlivosti. Potom je tu viac ako 1200 úmrtí na izraelskej strane po 7. októbri, stovky izraelských vojenských obetí v Gaze a teraz rastúci po?et obetí v Libanone uprostred izraelského konfliktu s Hizballáhom, ktorý sa každým d?om stup?uje.
„Túto vojnu umožnili a financovali Spojené štáty. USA stáli bokom a zásobovali izraelskú vojnovú mašinériu,“ povedal akademik a dodal, že naneš?astie pre Palestín?anov mnohí regionálni lídri „sú príliš závislí na Spojených štátoch, pokia? ide o ich existenciu, a nemajú chu? postavi? sa proti brutálnej vláde a krviprelievaniu Izraela. ” pokia? nie sú nejakým spôsobom prinútení do boja domácimi otrasmi.
Askari charakterizoval konflikt v Gaze, na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme ako nehanebný izraelský pokus o prevzatie pôdy a varoval, že vojna môže ?ahko prerás? do „ove?a globálnejšej vojny, ak Izrael zaúto?í na iránsku infraštruktúru, najmä jej ropné zariadenia“, po minulotýžd?ovom Iránske odvetné raketové útoky na vojenské a spravodajské miesta v Izraeli.
Mohlo by to podnieti? Irán, aby sa zameral na ropné zariadenia v krajinách Perzského zálivu, kde majú USA vojenskú prítomnos?. „Mohol by z toho vzniknú? chaos, totálna regionálna vojna, ak nie mini svetová vojna,“ varoval pozorovate?.
Askari o?akáva, že konflikt bude pokra?ova? dovtedy, kým premiér Netanjahu bude ma? pocit, že môže robi? ?oko?vek, ?o chce, a bude ma? podporu USA. „Amerika hovorí o mieri, ale jedným dychom dodáva smrtiace zbrane, peniaze a politickú podporu Izraelu, aby pokra?oval v krviprelievaní a zaberaní pôdy,“ povedal.
Je nepravdepodobné, že nadchádzajúce prezidentské vo?by v USA zmenia veci k lepšiemu a mohli by veci ešte zhorši?, verí akademik.
„Biden je slabý a podria?uje sa izraelským želaniam. Neberie do úvahy to, ?o je v záujme Ameriky, ale to, ?o chce izraelská lobby. Povedal, že je „sionista“! Budúcnos? však po Bidenovi nevyzerá dobre. Ak Harris vyhrá, bude nasledova? Bidena, ale s trochou vä?šej empatie. Ak vyhrá Trump, bude to Biden na steroidoch,“ povedal Askari.
Hybridná vojna v Gaze ukazuje meniacu sa tvár vojny na Blízkom východe
„Od 80. rokov minulého storo?ia sa v našich životoch objavil nový koncept, ktorým sú neštátni aktéri… Máme ve?mi organizované, (dobre) vyzbrojené mimovládky, ktoré majú re?az velenia, ktoré majú mobilizáciu, majú pracovnú silu, takmer konajú ako národná armáda,“ Furkan Halit Yolcubezpe?nostný expert a výskumník z Inštitútu pre Blízky východ na univerzite Sakarya, povedal Sputniku a komentoval meniacu sa tvár moderných konfliktov v regióne, ktorých príkladom je konflikt medzi Hamasom a Izraelom.
„Predtým sme mali medzištátne vojny, v ktorých mali dva alebo viac štátov konfliktné zóny, mali zrážky, prepadli hranice“ at?. Dnes „je to o nie?o vážnejšie, ke?že už nemáme vojnové fronty a vojny sú teraz urbanizované. Vojna je teraz v mestách. Vojna je teraz v budovách, v ktorých ?udia bývali. Stala sa vážnejšou,“ povedal Yolcu.
Izrael, ktorý sa „snažil zvä?ši? a rozšíri? svoje hranice“, teraz ?elí organizovaným neštátnym protivníkom ako Hamas, Hizballáh a Ansar Allah, niektorí vyzbrojení modernými protitankovými zbra?ami, systémami protivzdušnej obrany a raketami a dostávajú podporu. z Iránom vedenej Osi odporu.
„Cie? je jasný – Izrael sa rozhodol zni?i? Gazu, zni?i? Palestínu… Takže ?alším krokom je útok na Jordánsko, útok na Sýriu a útok na Libanon.“ (Protivníci Izraela) vidia, že aj ke? obetujú Gazu a Západný breh, Izraelu to nebude sta?i?. Preto sa rozhodli, že je lepšie to zastavi? skôr, ako sa to vymkne spod kontroly…postavi? sa proti Izraelu a prinúti? ho zastavi? masakry a prija? riešenie v podobe dvoch štátov. Pozorovate? pripustil, že sa to zdá nemožné, pokia? koalícia premiéra Netanjahua zostane pri moci.
“Izrael, pokia? budú riadení s Netanjahuom a ich jastrabím uzavretým zoskupením – sa vôbec nechystajú sedie? na mierových rozhovoroch. Majú na mysli, že ich politická stabilita a politické podmienky, ich politické prežitie jednoducho závisí od vojny samotnej. Pretože si predstavte, ešte pred 7. októbrom sa proti Netanjahuovi konali obrovské demonštrácie, ktoré ho mali prinúti? odstúpi?. A šes? mesiacov po 7. októbri boli opä? demonštrácie proti Netanjahuovi, aj ke? vojna za?ala,“ spomína Yolcu.
